Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       11. november 2001 Koľko rečí vieš... potreba jazykových expertov v Spojených štátoch Anna Rausová Po septembrových teroristických útokoch na Spojené štáty začal americký Federálny úrad pre vyšetrovanie naliehavo hľadať odborníkov, ovládajúcich plynule arabčinu a jazyk farsí. To, že FBI nemá dostatok expertov na dešifrovanie spravodajských zdrojov a informácií, bolo pre americkú verejnosť prekvapením, nie však pre jazykovedcov. Jedna z nedávnych štúdií o súvislosti medzi znalosťou jazykov a bezpečnostnými otázkami vyniesla na svetlo to, čo lingvisti v Spojených štátoch tvrdili už roky: americká vláda postráda kľúčové množstvo prekladateľov a tlmočníkov z cudzích jazykov. Podľa bývalého senátora za štát Illinois Paula Simona potrebuje asi 80 federálnych inštitúcií dokonalú znalosť asi 100 jazykov v rámci boja proti terorizmu, pašovaniu drog, ale i posilňovania amerických ekonomických a diplomatických záujmov vo svete. Niektorí odborníci v školstve už desaťročia poukazujú na ignoranciu a podceňovanie výuky cudzích jazykov. Tento postoj je však pomerne ľahko pochopiteľný vzhľadom na postupnú prirodzenú „globalizáciu“ angličtiny. Podobne je na tom s cudzími jazykmi z tých istých dôvodov aj Veľká Británia. Kritici zľahčovania výuky cudzích jazykov na americkom kontinente prirovnávajú takéto postoje k laickým názorom na hudbu: „pekná, ale nepotrebná“. Podľa expertov z washingtonského Centra pre aplikovanú lingvistiku sa cudzím jazykom venuje na amerických školách pramalá pozornosť: na základných školách sa vyučujú niekoľko hodín týždenne. Iba málo absolventov škôl dokáže plynule komunikovať v cudzom jazyku, pokiaľ pravda nejde o prisťahovalcov, ktorí si dokázali udržať materinský jazyk. Za osobitne akútny problém považujú lingvisti výuku takpovediac exotickejších jazykov - z oblasti Ázie, Afriky a Blízkeho východu. Podľa Kirka Belnapa, profesora arabčiny na Brigham Young University, neovláda v Spojených štátoch profesionálne arabčinu viac ako 200 Američanov – nearabov, pričom arabčina je piaty najrozšírenejší jazyk na svete. Paštčinu, jazyk najväčšej afganskej etnickej skupiny obyvateľstva, v Spojených štátoch v súčasnosti neštuduje nikto. Potenciál však vidia odborníci v prisťahovalcoch, ktorých jazyková rôznorodosť prispela k nevídanej lingvistickej pestrosti „veľkého kotla národov“. Jedno z piatich detí, ktoré v súčasnosti začne školskú dochádzku v Spojených štátoch, hovorí inak ako po anglicky, vrátane ázijských a blízkovýchodných jazykov. V procese učenia sa angličtiny však tieto deti veľmi často postupne zabudnú materinský jazyk. Osobitnú skupinu obyvateľstva predstavujú Hispánci, po španielsky hovoriaci prisťahovalci. V mnohých prípadoch ani nemusia hovoriť po anglicky, pretože španielčina sa stala takmer hovorovým jazykom v juhozápadnej časti Spojených štátov. Podľa posledných trendov, ako aspoň naznačujú niektoré prieskumy verejnej mienky, sa asi 90 percent Hispáncov vyslovilo za to, aby sa ich deti učili všetky predmety po anglicky. Angličtinu považujú totiž za kľúč k lepšiemu životu. Vo svetle septembrových udalostí vidia jazykoví a vzdelávací experti čoraz väčšiu nutnosť učiť sa cudzie jazyky a u prisťahovalcov potrebu uchovať si aj pôvodný, materinský jazyk. Ich znalosť môže prispieť nielen k profesionálnej úrovni jednotlivcov a následnej celej spoločnosti, ale ako sa ukázalo, Amerika ich nutne potrebuje aj pre ochranu pred terorizmom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...