Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       18. november 2001 Sloboda na kábulský spôsob (prvé dni po odchode Talibanu) Anna Rausová Po prvýkrát za posledných päť rokov súťažili tento týždeň v Kábule zvuky zvolávania k modlitbám do mešity s hudbou. Mesto nečakane opustili milície islamského hnutia Taliban a Kábul sa ocitol v slobodnom chaose. Čo to znamená pre Kábulčanov, sa dozviete z príspevku Anny Rausovej. Ministerstvo pre podporu cností a predchádzanie zlu afganského Talibanu stratilo v hlavnom meste Kábul, ale i v ďalších mestách, svoju povestnú moc. Situácia sa islamskej náboženskej polícii vymkla z rúk – v uliciach začala slobodne vyhrávať hudba, muži obsadili holičstvá, aby si dali oholiť brady. Niektorí dokonca povzbudzovali ženy, aby si odvážne odhalili - tváre. Najväčšie zárobky za posledných 5 rokov zaznamenali tento týždeň holiči. Taliban totiž predpisoval nielen bradu, ale presne určoval jej dĺžku. Náboženská polícia rozmery náhodne na uliciach merala a ak nezodpovedala brada predpísaným normám, „hriešnik“ sa mohol ocitnúť vo väzení aj na týždeň. Nadšení muži sa po odchode Talibanu nahrnuli do holičstiev a v eufórii zo slobody im neprekážalo holenie „nasucho“. Niektorí ľudia si do ulíc po prvýkrát za päť rokov zobrali magnetofóny, ktoré si zrejme starostlivo schovávali pred náboženskou políciou i susedmi. Tých sa v minulosti báli, aby ich neudali z prechovávania zakázanej elektroniky. V niektorých obchodoch v Kábule sa zrazu, nevedno odkiaľ, objavili hudobné kazety, dokonca i CD-čka. Záujem o ne majú predovšetkým mladí ľudia, ktorým bola päť rokov upieraná prirodzená túžba po modernej, najmä západnej hudbe. Na pultoch obchodov sa ocitli CD-čka, väčšinou z Pakistanu a Indie, mnoho pirátskych kópií, hudba v jazyku väčšinovej afganskej populácie – Paštúnov. Podnikavosť obchodníkov zrazu nemá hraníc. Títo začali hneď predávať kazetové magnetofóny, pašované pravdepodobne z Pakistanu, Iránu či z Dubaja. Pašovaná elektronika je konštruovaná na napätie 110 voltov, ale podnikatelia pohotovo ponúkajú adaptéry, na 220-voltovú afganskú sieť. Našli sa aj takí, ktorí si kupujú autorádiá, rádovo stoja okolo 38 dolárov, čo je približne mesačný plat priemerného afganského vládneho úradníka. Hudba nie je jediným prejavom užívania náhlej slobody. Súčasťou kampane Talibanu vytvoriť ideovo čo najčistejší islamský štát bol aj zákaz televízie a fotografovania. Jedinou povolenou výnimkou boli fotografie do pasu. Kábulské „fotografické ateliéry“ však zrazu ponúkajú nevídanú novinku: skupinové portréty, čo aj niektorí ľudia využívajú. Zákazy a príkazy Talibanu nepoznali medze. Osobitnú kapitolu v systéme predstavovali ženy. Okrem iného mali zakázaný lak na nechty, rúž, nesmeli navštevovať školu, bez sprievodu mužského príbuzného nesmeli ani vyjsť na ulicu, nemohli pracovať mimo domov, v nemocniciach ich nesmel ošetrovať lekár mužského pohlavia. Asketická interpretácia islamu prikazovala ženám obliekať si na verejnosti iba burku – veľmi jednoduchý odev – zahaľujúci od hlavy po päty, ktorý má na oči vypletaný otvor. Porušenie týchto pravidiel, medzi ktoré patrilo aj odhalenie členkov na verejnosti, mohlo končiť trestom, od zbičovania až po popravu. Zákaz „západného“ spôsobu obliekania však platil aj pre mužov. Tým zase nariadil Taliban iný stály „módny“ doplnok – turban. Táto tradícia má podľa Talibanu pôvod u samotného Mohameda. Náboženskú horlivosť zaisťovalo Ministerstvo pre podporu cností a predchádzanie zlu s pomocou už spomínanej náboženskej polície. Tá mala päťkrát denne plné ruky práce s naháňaním ľudí do mešít na pravidelné modlitby. Ak si svoju náboženskú povinnosť nechceli ľudia plniť dobrovoľne, pomáhali im v tom policajti, vháňajúc ich do mešít krátkymi bičíkmi. Taliban veril, že pravidlá ktoré zaviedol, boli založené na samotnej podstate islamu. Jeho svojská interpretácia priniesla so sebou zvláštnu formu akéhosi policajného režimu, zasahujúceho do základných ľudských práv žien i mužov. Podľa niektorých odborníkov ideológovia Talibanu a ich prisluhovači vychádzali skôr z hlbokozakorenených paštúnskych kmeňových kultúrnych zvyklostí. Tieto stáročné tradície paštúnskych kmeňov sa stali akýmsi kultúrnym nánosom islamskej viery. Spojenie a zamieňanie kultúrnych zvyklostí s vierou v Afganistane iste nie je jediný prípad v histórii i v súčasnosti. Ako sa s týmto novodobým dedičstvom Afganci, osobitne Paštúni,vyrovnajú, ukáže čas. Zatiaľ sa niektorí jednoducho tešia zo slobody.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...