Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       25. november 2001 Gibraltar – o nás bez nás? Jaroslav Rozsíval V utorok sa v Barcelone zišli šéfovia diplomacií Španielska a Veľkej Británie, aby znovu otvorili 14 rokov trvajúcu diskusiu o osude britskej kolónie Gibraltar. Napriek tomu, že ani stáročia nepohli mocným bralom Gibraltaru, jeho súčasní majitelia sa už dlhú dobu majú čo oháňať pri obhajovaní svojho historického nároku na tento smiešny kúsok zeme. I keď – smiešny ako smiešny. Pre biológov unikátna rezervácia opíc v Európe, pre stratégov zastaralá pevnosť nad Stredozemným morom. Pre dve členské krajiny Európskej únie však dlhoročný predmet sporu o dve štvorcové míle územia. Spor pritom trvá od roku 1704, kedy sa britské námorné sily zmocnili malého, ale kľúčového územia, rozprestierajúceho sa nad Gibraltarskou úžinou, ktorou sa Atlantický oceán vlieva do Stredozemného mora, prípadne naopak. Tzv. Utrechtskou dohodou z roku 1713 sa toto britské panstvo nad Gibraltarom dokonca potvrdilo de iure. V dohode je však zakotvené aj prednostné právo Španielska na znovu-získanie územia v prípade zmeny jeho štatútu. Dejiny britsko-španielskych vzťahov sa vyvíjali všakovakými, aj slepými uličkami. Od pádu Francovej diktatúry a obnovení kráľovstva a následného prijatia Madridu za člena EÚ sa však vzťahy oboch bývalých námorných mocností znormalizovali, a tým sa aj zároveň dostal na pretras štatus jedinej britskej kolónie na starom kontinente, Gibraltaru. Sme na začiatku 21.storočia. Strategický priestor nad Stredozemným morom strážia radary, satelity a stíhačky. Británia síce ešte stále využíva Gibraltarský prístav, v ktorom kotvia aj jej atómové ponorky, ale v podstate už toto územie nepotrebuje. Na ponechanie si domovského práva pre vojenské loďstvo stačí Spojenému kráľovstvu aj zmluva so Španielskom. „O nás, bez nás,“ kričí však 30 tisíc hrdých obyvateľov Gibraltaru, z ktorých drvivá väčšina využíva nielen britský pas, ale aj právo platiť takmer nulové dane. Títo ľudia sa dnes boja, že o ich budúcnosti sa rozhodne kdesi za rokovacím stolom bez ohľadu na ich názor. V utorok sa v španielskej, či presnejšie katalánskej Barcelone zišli ministri zahraničných vecí Španielska a Veľkej Británie, aby sa tu dohodli na tom, že o osude britskej kolónie, rozprestierajúcej sa okolo tzv. Opičieho vrchu, sa dohodnú do roku 2002. Na stretnutí sa však odmietol zúčastniť najvyšší predstaviteľ Gibraltaru, minister Peter Caruana, ktorý bol síce zvolený do svojej funkcie v riadnych voľbách, ale ktorého Španielsko odmieta uznať za právoplatného predstaviteľa kolónie. Podľa Španielska patria jednoducho gibraltarské opice spolu s britskými obyvateľmi najjužnejšieho cípu starého kontinentu pod správu Madridu, a basta. Jeho postoj vychádza z textu 288 rokov starej Utrechtskej dohody, podľa ktorej je Gibraltar britskou kolóniou a v prípade akejkoľvek zmeny jej postavenia má na jeho územie nárok Španielsko. Šéf britskej diplomacie Jack Straw má však trochu odlišnú predstavu o budúcnosti tohto kúska pevniny: Pre vládu Jej Veličenstva je podstatný názor obyvateľov Gibraltaru. A basta na dvakrát. Britská labouristická vláda by sa celkom očividne tohto problému vzdala najradšej navždy – opoziční konzervatívci môžu zas z jej postoja vytĺkať kvalitný politický kapitál, ale faktom je, že Gibraltárske bralo je už dnes iba živým muzeálnym dokladom bývalej nadvlády britského impéria nad Stredozemným morom. Keďže ministri EÚ však musia ísť ostatným krajinám príkladom, dohodli sa na zvýšení počtu telefónnych liniek pre potreby kolónie, ako aj na zlepšení španielskych zdravotníckych zariadení, využívaných Gibraltárčanmi. Je možné, že na dosiahnutie zdanlivo nedosiahnuteľného – teda obojstranne výhodnej dohody o budúcom osude Gibraltaru - bude v dohľadnej budúcnosti treba ako viac telefónov, tak aj viac ošetrovní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...