Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       9. december 2001 Švajčiarske referendum o zrušení armády Jaroslav Rozsíval Máme sa fajn, to by si mohli od rána do večera spievať neutrálni Švajčiari. Zatiaľ čo ich stredovekí rytieri s halapartňami strážia hlavu katolíckej cirkvi vo Vatikáne, oni si v pokoji svojich údolí montujú precízne hodinky a odmeriavajú mikrogramové ingrediencie svojich špičkových liekov. Medzitým si oddychujú na brehu niektorého zo svojich čarokrásnych jazier, alebo si zalyžujú na najkrajších lyžiarskych svahoch Európy cmúľajúc v ústach tie najlepšie bylinkové bonbóny. Tak aspoň vyzerá život švajčiarskych občanov z pohľadu nezainteresovaného diváka. Ale nie iba toho: podaktorým Švajčiarom sa v posledných rokoch začalo dariť tak dobre, že sa rozhodli odstrániť zo svojej každodennej slasti aj tú poslednú záťaž, ťažiacu ich duše: armádu. Švajčiari, ako mnohí dobre viete, sú totiž najmilitaristickejším národom na starom kontinente a vari aj tejto svojej vlastnosti dnes vďačia za svoju dlhoročnú neutralitu a nedotknuteľnosť. Armáda švajčiarskej konfederácie je schopná mať v priebehu niekoľkých hodín v zbroji tristopäťdesiat tisícovú armádu, jej príslušníci, fungujúci na princípe domobrany, dokážu behom hodiny zneprístupniť všetky pohraničné priesmyky a údolia a civilná obrana štátu je schopná zabezpečiť takmer kompletnú ochranu svojho obyvateľstva pred atómovým útokom v podzemných krytoch. Každý boja-schopný Švajčiar má doma v skrini pripravenú zbraň, o ktorú sa stará ako o dobrého kamaráta. Napriek tomu a vari aj preto sa skupina obyvateľov rozhodla – a to už po druhý raz od roku 1989 - iniciovať vypísanie referenda o zrušení armády – a to na základe tvrdenia, že Švajčiarsko dnes v strednej Európe nemá nepriateľa. Nuž faktom je, že tieto pacifistické názory narazili v roku 1989 po páde železnej opony na pomerne veľkú priaznivú odozvu medzi Švajčiarmi, vtedajší pokus o zrušenie armády však napokon takisto neuspel v celonárodnom hlasovaní ako minulú nedeľu. Účasť na hlasovaní bola okolo 39 percent, za zachovanie švajčiarskej armády sa pritom vyslovilo 78 percent. Je evidentné, že nadšenie z mierovej súčasnosti končiaceho sa dvadsiateho storočia vystriedala opatrná skepsa začínajúceho sa storočia dvadsiateho prvého. A to aj v strede blahobytnej západnej Európy. Švajčiarsko sa vyhlásilo za neutrálne v roku 1515 a poslednú vojnovú bitku voči cudzej ozbrojenej sile viedlo v roku 1798. Protivníkom po zuby ozbrojených Švajčiarov boli vtedy Napoleónove vojská. Švajčiarsko sa vyhlo obom svetovým vojnám a dodnes nie je členom žiadnej medzinárodnej ekonomickej, či vojenskej dohody, ako EÚ, NATO, ale ani OSN. Kritici švajčiarskej armády poukazovali pritom na neúmerne vysoký armádny rozpočet, ktorý predstavuje ročne takmer pätinu vládnej pokladnice. Faktom ale je, že bernský kabinet chce tieto náklady znížiť a počet mužov a žien, pripravených brániť svoju vlasť, by sa mal zredukovať na 220 tisíc s vyšším počtom profesionálnych vojakov. Krajina helvétskeho kríža však tentoraz nevenovala mimoriadnu pozornosť ďalšiemu z celého radu referend, ktoré sú inak takým typickým sprievodným javom vlády ľudu v tejto najstaršej demokracii na kontinente. Krajinu totiž v súčasnosti kvária najmä katastrofy v oblasti dopravy, ktoré výrazne poznačili jej ekonomický život. Či už išlo o požiar v Gotthardskom tuneli, alebo haváriu lietadla Crossairu pri Zuerichu. Švajčiarsky minister obrany Samuel Schmid k výsledku referenda dodal: „Zrušenie švajčiarskej armády by ničím neprispelo k zvýšeniu bezpečnosti vo svete, ale určite by znížilo bezpečnosť Švajčiarska ako takého.“ Švajčiari jednoducho považujú za samozrejmé, že sa od svojich dvadsiatich rokov musia každoročne zúčastňovať na vojenských cvičeniach a povinnom brannom strieľaní – do terča. Proti tomuto stavu sa v 7 miliónovom národe ozvalo iba 384 tisíc 991 občanov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...