Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       16. december 2001 Vymrie japonský cisársky rod po meči a s ním i monarchia? Anna Rausová V Japonsku zavládla začiatkom decembra euforická radosť z prírastku do cisárskej rodiny. Po nej však nastúpili triezve diskusie o osude monarchie, keďže podľa tamojších zvykov žena na trón nastúpiť nemôže. Monarchistické zriadenie prežilo zlomový rok 2000. Slovo monarchia pochádza z gréčtiny a voľne preložené znamená vládu jedného človeka, respektíve nedeliteľnú zvrchovanosť jednej osoby. Spôsoby súčasných monarchov a ich imidž sú veľmi odlišné, počnúc uvoľnenými Škandinávcami a Belgičanmi, bicyklujúcimi sa voľne medzi občanmi, cez formálnych politických monarchov na Blízkom východe až po takmer polobohov vo východnej Ázii. Japonská monarchia je považovaná za jednu z posledných bášt silne tradičného ponímania tejto inštitúcie. Niet divu, pýši sa nenarušenou líniou 125-ich vládcov. Stúpenci republiky vo všeobecnosti tvrdia, že monarchia je zastaralým, nedemokratickým anachronizmom, neprimeraným pre súčasnú modernú dobu. Zarytí kritici poukazujú na elitárstvo inštitúcie, ktorej príslušníci sa vyznačujú mnohokrát snobstvom, aroganciou, slabosťami pre nákladný spôsob života, predstavovaný v mysliach bežného človeka luxusnými palácmi, oblečením a šperkami, či milostnými škandálmi. To ale nie je prípad Japonska. Prieskumy verejnej mienky už tri desaťročia ukazujú stabilnú podporu monarchii: pre vyše 80 percent Japoncov je cisár symbolom národa a kontinuity. Japonská cisárska rodina sa síce teší pozornosti médií, ale táto sa nedá porovnať s nebývalým záujmom britskej bulvárnej ale aj serióznej tlače o členov či ex-príslušníkov kráľovského rodu Windsorovcov. Verejné komentovanie súkromného života cisára Akihita, či korunného princa Naruhita a jeho manželky, bývalej nádejnej diplomatky, princeznej Masako, je tabu. Napriek tomu rozvíril v poslednom čase hladinu pozornosti a diskusií dlho a túžobne očakávaný prírastok do rodiny korunného princa. Uprostred všeobecnej radosti, že po ôsmich rokoch sa nástupnícky pár dočkal potomka, nastúpili diskusie o tom, kto zasadne raz na trón. Podľa tamojších pravidiel ho môže zdediť iba mužský potomok Chryzantémovej dynastie. Politici a komentátori varovali pred unáhlenými zmenami výlučne mužského nástupníckeho práva i keď v posledných desaťročiach pristúpili k týmto radikálnym právnym úpravám vo viacerých západoeurópskych monarchiách, aby sa kráľovského žezla mohli ujať aj ženy. Narodenie princeznej Aiko, mimochodom meno jej vybral cisár a znamená “tá ktorá miluje ostatných”, prinieslo teda do Japonska nielen žičlivú radosť, ale i diskusie o budúcnosti monarchie a postavení žien. Osud cisárskej mužskej nástupníckej línie je však vo vážnom ohrození: ak sa v budúcnosti nenarodia žiadni chlapci, korunnej princeznej Masako či jej švagrinej Kiko, mohol by japonský najstarší rod vymrieť po meči a s ním i monarchistické zriadenie. V takom prípade ale netreba pochybovať o tom, že krajina vychádzajúceho slnka radšej zmení zvyklosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...