|
|
| |
|
Dnes je streda, 7. január 2009 |

|
|

|
16. december 2001
|
Lennon a Kuba
|
Daniel Raus
|
Od vraždy bývalého člena skupiny Beatles Johna Lennona uplynulo 21 rokov. Terajšie výročie sa pritom pripomína v súvislosti s nedávnym úmrtím ďalšieho člena Bratles Georgea Harrisona. Nečakané boli však akcie na počesť Johna Lennona na komunistickej Kube.
Johnovi Lennonovi by kedysi zrejme ani vo sne nenapadlo, že sa raz na Kube stane „kamarátom revolucionárom“. Ešte ho tam netitulujú slovom „súdruh“, aj to sa ale môže stať – namiesto súdruha Lenina bude súdruh Lennon. Ostrov neslobody sa totiž pod taktovkou ešte stále žijúceho diktátora Fidela Castra rozhodol o 180 stupňov zmeniť postoj k tomuto exbeatlovi. Celý týždeň tam prebiehali najrôznejšie akcie na jeho počesť, predávali sa predmety, pripomínajúce Johna Lennona, režim o ňom vydal knihu a v jednom z havanských parkov dal dokonca nainštalovať jeho sochu.
Odhalil ju sám veľký Fidel, ktorý kedysi hudbu Beatles a Johna Lennona zakazoval. Mestský historik a prominent Castrovho režimu Eusebio Leal pri tejto slávnostnej príležitosti vyhlásil, že Lennon sa vraj stal symbolom Havany. „Dal nám protestsongy, reagujúce na množstvo zločinov a nespravodlivostí“ dodal napokon a podčiarkol: „Stretli sme sa tu, aby sme si uctili človeka, ktorý sa cieľavedome rozišiel s konvenciami v rozličných oblastiach umenia“.
Raz darmo, kubánsky komunistický režim, ktorý nie a nie padnúť, potrebuje vyvolať aspoň zdanie pokroku. Ak sa to nedá v oblasti politickej a s biedou iba zopár nesmelých pokusov prichádza v oblasti ekonomickej, je tu ešte kultúra. A keďže John Lennon sa ťažko môže k čomukoľvek vyjadriť, stal sa vďačným objektom predstieranej zmeny na ostrove tabaku, cukrovej trstiny a nanešťastie aj archaického boľševizmu.
Castrova komunistická revolúcia postihla ostrov v roku 1959. Nasledovala kubánska kríza, hroziaca svetovým konfliktom. Odvtedy bol ostrov zovretý v zvieracej kazajke ideológie, ktorá odmietala čokoľvek slobodné. 15 rokov po revolúcii Castro zakazoval piesne Johna Lennona, takže jeho albumy sa tam tajne pašovali a počúvali sa iba v súkromí. Dnes je z neho rodený rebel, ktorý bol vraj v Amerike obeťou prenasledovania.
Za pozornosť stoja teda slová, ktoré povedal pre novinárov britský veľvyslanec na Kube Paul Hare: „Mali by sme spolupracovať v záujme mieru a všetkých hodnôt, ktoré Beatles vyznávali“. Dodajme, že medzi nimi bola tiež sloboda, ktorú Kuba potrebuje viac ako Lennonove sochy v parku. 12 rokov po páde komunizmu zostáva totiž jedným z posledných ostrovov neslobody na modrej planéte.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|