[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 21. november 2008


[poslat]    [tlac]   



13. január 2002

Budúcnosť mrakodrapov

Katarína Solíková

Pred štyrmi mesiacmi sa po útoku teroristov zrútili dva známe newyorské mrakodrapy „Dvojičky“, v ktorých sídlilo Svetové obchodné centrum. Odborníci i laická verejnosť mohli v priamom prenose sledovať, ako sa počas niekoľkých sekúnd títo dvaja obri menia na hromadu sutín a prachu. V ich útrobách zostali tisícky ľudí.

Výškové stavby sú na zemi už od nepamäti. 40 storočí bola Cheopsova pyramída najvyššou človekom vytvorenou stavbou na svete. V 19. storočí ju však úplne zatienili mrakodrapy, novodobé symboly bohatstva a technického pokroku. Severná veža Dvojičiek bola dva roky najvyššou stavbou sveta, kým ju v roku 1974 neprevýšila Sears Tower v Chicagu. Teraz sú najvyššou stavbou opäť dvojičky, ale tentokrát tzv. Petronaské veže v Kuala Lumpur v Malajzii. Tie sú vysoké 452 metrov.
V súčasnej dobe sa však vynárajú otázky, či výstavba supervýškových budov už nie je zbytočná. Digitálne komunikačné prostriedky predsa spôsobili, že pracovníci v mnohých najmä západných krajinách sú omnoho mobilnejší a nemusia už byť sústredení na jednom mieste ako v minulom storočí.

Ozývajú sa však aj hlasy za využívanie týchto stavebných technológií. Jedným zo zástancov mrakodrapov je Paul Morrell z konzultačnej stavebnej spoločnosti Davis, Langdon a Everest, ktorý sa minulý týždeň zúčastnil na medzinárodnom stretnutí stavebných expertov v Londýne:

"Potrebujeme pre ľudí priestor na prácu, a preto musia byť mestá zahustené. Pracovníci sa zhromažďujú do pevných hospodárskych jednotiek tak, aby sieť nadväzujúcich obchodných akcií do seba zapadala. Preto potrebujeme takúto koncetráciu. Taktiež potrebujeme znížiť spotrebu energií. To znamená, ak ľudia pracujú a žijú v mestách znižuje sa spotreba energie na ich prepravu."

Morrel ako odborník pripúšťa, že budovy vyššie ako päťdesiat poschodí majú svoje špecifické problémy. Patria medzi ne vietor, evakuačné priestory, protipožiarne zabezpečenie a použité stavebné materiály. Tieto nebezpečenstvá spopularizoval napríklad film „Sklenené peklo“. Podľa Morrella a ďalších stavebných expertov sú však mrakodrapy bezpečné. Ich nedostatky sa prejavia až vo výnimočných situáciách. Taká nastala aj 11. septembra:

„Ak niekto na Vás útočí 200-tonovým lietadlom letiacim s plnou nádržou rýchlosťou 400 miľ za hodinu, nemôžete sa nikde cítiť bezpečne. Nie je to problém mrakodrapov, to je problém terorizmu, lietadiel, politických a hospodárskych ikon, netýka sa to len mrakodrapov. Ak by sme v stavebníctve mali reagovať len na situáciu v New Yorku, mohli by sme vytvoriť nové problémy.“

Na základe týchto diskusií sa mrakodrapy asi neprestanú stavať. Určite sa však zvýši ich bezpečnosť. Po celom svete je ich niekoľko už vo výstavbe, ďalšie sú zatiaľ naprojektované len na papieri. Jedným z nich je Bionická veža v Hongkongu, ktorá by mala byť vyššia ako jeden kilometer. Jej výstavbu zrejme nezastaví ani 11. september.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print