Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       13. január 2002 EURO sa vkráda do života Európanov Anna Šišková 12 členských krajín Európskej únie začalo od prvého januára oficiálne používať Euro. Niekde jeho nástup sprevádzali politické problémy, inde, ako napríklad v Holandsku, zápasia s nedostatkom bankoviek nižšej nominálnej hodnoty. V niektorých krajinách prebieha prechod na novú menu bez akýchkoľvek problémov. Iná vec je však technické zabezpečenie a iná zvyk u ľudí a obchodníkov. A potom je tu ešte niečo iné: aj popri euronadšení sa totiž sem-tam objaví aj nostalgia za "starými" bankovkami a mincami. Mrmlanie, zúfalé hrabanie sa v peňaženke po tých správnych minciach a tým pádom o niečo dlhšie rady pri pokladniach. Takto nejako to vyzeralo v prvých dňoch po zavedení jednotnej meny v 12-tich európskych krajinách. Postupne sa však situácia mení. Ľudia i obchodníci si začínajú na nové peniaze zvykať. Predsa sa však nájdu takí, ktorým je za starou menou smutno. Nepatria pritom medzi odporcov eura, len im je ľúto, že ich tradičná mena, priamo spojená s vývojom a históriou ich krajiny, zmizla do nenávratna. Zdá sa im akoby tam bola vždy, pričom dĺžku jej "trvácnosti" v krajine majú tendenciu predlžovať aj o niekoľko storočí. Staršia pani na amsterdamskom letisku Schiphol si nahlas povzdychla za 700 rokov starým guldenom, hoci ten po niekoľko rokov trvajúcej prestávke existencie holandskej meny nahradil francúzsky frank až začiatkom 19-teho storočia. Ani jedna zo "starých" európskych mien, s výnimkou francúzskeho franku, nie je staršia než 200 rokov. Napríklad rakúsky šiling bol zavedený až po obrovskej inflácii pôvodnej meny - koruny - po skončení prvej svetej vojny a rozpade Rakúsko-Uhorska. Aj to len nakrátko, keďže potom, čo sa stalo Rakúsko súčasťou Hitlerovej tretej ríše, stala sa v nej do roku 45 hlavnou menou ríšska marka. Ani drachma nie je taká stará ako samotný názov "drachma", hoci mince tohto mena sa objavili v starovekom grécku už v šiestom storočí pred naším letopočtom. Novodobá drachma bola znovuobjavená v 19. storočí. Belgický frank sa tiež objavil až začiatkom 19. storočia, keď krajina získala nezávislosť. Zato prvý francúzsky frank bol vyrazený už v štrnástom storočí a za svojho trvania si pochopiteľne užil slávu i biedu. Počas vichystického režimu, keď bol frank druhoradou menou popri ríšskej marke, boli na ňom okrem emblému slová "práca, rodina a vlasť". Frank vtedy do obehu pomohli vrátiť americké jednotky, ktoré po oslobodení krajiny doviezli franky, vyrazené až vo Philadelphii. No a napokon za svoju novodobú históriu vďačí komu inému než generálovi de Gaullovi, ktorý v 60-tom roku zaviedol takzvaný nový frank. Dejiny tej-ktorej krajiny sú s používaným platidlom jednoducho úzko spojené, ale aj napriek istej nostalgii predovšetkým u staršieho obyvateľstva sú Európania s novou menou zväčša spokojní. Pri pokladniach si možno ešte trochu posťažujú, zistia, že následkom prechodu na novú menu niečo zdraželo, ale inak sa väčšina z nich zdá byť s prelomovou zmenou vcelku vyrovnaná. Možno vďaka mohutnej a modernej reklamnej kampani, ktorá im po celé dni pripomína, že "euro sú ich peniaze", a možno aj preto, že na kontinente ľudia považujú svoju identitu, založenú na niečom inom, ako je ich mena. Francúz zostane aj bez franku Francúzom, rovnako ako Talian bez líry. Zato takí Briti sú v strehu. Mnohí sú už dnes nervózni z toho, ako nenápadne a rýchlo sa im euro vkráda do života. Pre väčšinu ostrovných obyvateľov je práve libra jedným zo základným symbolov zvrchovanosti a identity.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...