Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       21. január 2002 Ženy v čiernom a izraelsko-palestínske spolužitie Nataša Dudinská, Jeruzalem Človeku odchovanému komunistickými sloganmi o boji za mier znie toto slovo niekedy až príliš vlažne – najmä ak žije v krajine, kde je mier už 50 rokov samozrejmosťou. Na mnohých miestach sveta však mier zostáva iba zbožným želaním a mierové hnutia su jediným zdrojom nádeje do budúcnosti. Izrael sprevádzajú vojny od jeho vzniku a túžba po mieri a normálnom živote je veľmi silná. Nemenej silné sú však strach a nedôvera. Strach z toho, že kompromisy v mene mieru by vojensky oslabili Izrael, a nedôvera v dobré úmysly dlhoročného nepriateľa. Najväčšie izraelské mierové hnutie "Peace Now" – "Mier teraz" -vzniklo v roku 1978 a jeho zakladateľmi bolo paradoxne 350 armádnych dôstojníkov v zálohe. Peace Now napomohlo uzavrieť mier s Egyptom a organizovalo protestné akcie proti izraelskej invázii do Libanonu v roku 1982. Počas prvej intifády koncom 80. rokov mierové hnutie v Izraeli zosilnelo a vzniklo mnoho ďalších organizácií, ktoré mali tiež pocit, že mier medzi Izraelom a Palestínčanmi bude možný iba keď sa Izrael úplne stiahne zo Západného brehu Jordánu a z Gazy a vznikne Palestínsky štát. Po podpísaní mierových dohôd z Oslo v roku 1993 sa mnohé mierové organizácie domnievali, že si konečne môžu dať pohov – veď ich filozofia sa stala oficiálnou politikou a v regióne zavládla uvoľnená optimistická nálada. Ukázalo sa však, že mier je veľmi krehká záležitosť. Na jeseň roku 2000 vypukla druhá intifáda a vízia izraelsko-palestínskeho mierového spolužitia sa rozpadla ako domček z karát. Rozpútala sa vlna násilia a počet Izraelčanov i Palestínčanov, veriacich v nenásilný spôsob vyriešenia päťdesiatročného konfliktu, sa scvrkol na hŕstku nenapraviteľných idealistov. Len vďaka nim však nádej na mier nevyhasla úplne. Každý piatok poobede na námestí v centre Jeruzalema i na rôznych križovatkách po krajine stojí skupina žien v čiernom oblečení a okoloidúcim autám či chodcom máva veľkými čiernymi nápismi: "Preč s okupáciou". Ženy v čiernom sa stali neoddeliteľnou súčasťou predvíkendovej atmosféry v Izraeli – stoja ticho a nevykrikujú žiadne heslá, ba nereagujú ani na urážlivé komentáre typu: "Zradkyne", "Bežte domov variť deťom večeru" či "Arafatove k...y". Ženy v čiernom sú netypickou politickou organizáciou – nemajú žiaden úrad ani predsedov či hovorcov a ani žiadne politické ambície. Už 13 rokov majú iba jeden cieľ – byt tichým hlasom svedomia a pripomínať Izraelčanom za každej situácie i počasia, že pokiaľ bude pokračovať izraelská okupácia palestínskych území, mieru sa nedožijeme. Ich piatkové vigílie sa stali barometrom atmosféry v Izraeli - čím viac sa zhoršuje situácia, tym väčšie sú ich počty a keď je úplne najhoršie, organizujú protestné pochody Jeruzalemom, kedy sa k nim pridávajú i muži a mnohé iné organizácie. Jeden z ich stálych obdivovateľov im prináša každý piatok obrovskú kyticu červených ruží, ktorými si zdobia svoje inak úplne čierne oblečenie. Izraelské Ženy v čiernom boli inšpirované argentínskou organizáciou rovnakého mena, ktorá v 80. rokoch protestovala proti tamojšej vojenskej diktatúre. Počas vojny v bývalej Juhoslávii Ženy v čiernom tiež zapĺňali belehradské námestia. Ďalšou organizáciou, ktorá sa odmieta poddať militantnej rétorike na oboch stranách, je Taayush, čo po arabsky znamená Spolužitie. Táto izraelsko-palestínska organizácia, zložená hlavne zo študentov, poriada humanitárne akcie počas izraelskej blokády palestínskych miest ako i stretnutia intelektuálov a politikov z oboch strán, v ktorých diskutujú alternatívne návrhy na riešenie izraelsko-palestínskeho sporu. Činné sú i mnohé ženské organizácie, izraelské i palestínske, ktoré vytvorili početnú mierovú koalíciu, hlásajúcu koniec éry generálov a začiatok éry žien. Nie je ľahké hlásať mier v časoch palestínskych teroristických útokov či pod paľbou z izraelských tankov a vrtuľníkov. Avšak nie je o nič ľahšie žiť vo večnom strachu a bez nádeje na normálny život. I preto počet hlasov volajúcich po mieri rastie na oboch stranách. Ide o to, aby tieto hlasy prehlušili streľbu a výbuchy, a aby presvedčili verejnosť i politikov na oboch stranách o nevyhnutnosti kompromisov i vzájomného uznania práva na existenciu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...