|
|
| |
|
Dnes je streda, 7. január 2009 |

|
|

|
3. február 2002
|
Astrid Lindgrenová: Dobrodružstvá, ktoré zvíťazili nad počítačmi
|
Anna Rausová
|
V uplynulom týždni zomrela švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová vo veku úctyhodných 94 rokov. Autorka kníh pre deti a mládež si získala srdcia čitateľov vari na celom svete - nielen ich nekonvenčnými dobrodružstvami, ale predovšetkým hodnotami, ktoré formujú detskú myseľ.
Detskí hrdinovia Astrid Lindgrenovej nepoznajú technologické výdobytky informačnej éry. Napriek tomu sa stali súčasťou detských sŕdc vari na celom svete. Jej knihy boli preložené do mnohých svetových jazykov, počnúc azerbajdžančinou a končiac juhoafrickou zulčinou.
Prvou v celom rade ďalších bola PIPI DLHÁ PANČUCHA. Kniha prešla neuveriteľnými peripetiami, pripomínajúcimi osud jedného zo súčasných „globálnych“ bestsellerov, Harryho Pottera J.K. Rowlingovej. Keď Lindgrenová ponúkla netradičnú Pipi vydavateľstvám, rukopis jej zamietli ako nepoužiteľný. Prostredníctvom jedného „odvážneho“ nakladateľa sa stala bestsellerom a naštartovala Lindgrenovej dlhú a oprávnene úspešnú spisovateľskú kariéru.
Pipi sa stala medzi deťmi okamžite hrdinkou, i keď niektorí rodičia boli najprv šokovaní netradičnou, na prvý pohľad anarchistickou protagonistkou. Niektoré literárne kruhy ju dokonca odsúdili ako výplod uvoľnenej výchovy. Detské srdcia ju však prijali s veľkým nadšením: deväťročná pehavá Pipi žije sama vo veľkom dome, robí si čo chce, nemusí nikoho poslúchať, miesto tradičného psa či mačky má doma koňa a opicu....
Spisovateľka nekonvenčnú hrdinku obhajovala krédom: ak sú deti dostatočne milované a dá sa im láska, dobré správanie príde potom samo od seba.
Ďalšou charakteristickou črtou jej kníh je absencia násilia, čo je v ostrom kontraste so súčasným trendom či už detských hraných alebo kreslených filmov. Mnohé z nich neprvoplánovo ponúkajú lekciu: ak ťa niekto udrie, odplať mu to ešte silnejšie.
Po fenomenálnom úspechu Pipi prišli na rad ďalšie postavičky – Lotta, Emil z Lonnebergy, či slávna „šestka“ – Lasse, Bosse, Lisa, Olle, Anna a Britta v knihe Deti z Bullerbynu. Autorka v nich vytvorila nezabudnuteľné autentické postavy s vlastným svetom fantázie a dobrodružstiev, nezabudla pravda na nevyhnutné didaktické prvky, ktoré by mali byť súčasťou každej hodnotnejšej detskej knihy. Obrázok troch fariem a ich obyvateľov nie je iba dobovým opisom bezstarostných hier, detských šarvátok, hádok, skutočného priateľstva či drobných, ale o to významnejších radostí. Zdanlivo idylické farmy Norgarden, Melangarden a Sorgarden sú nielen miestom bezpečia, príkladných rodinných vzťahov a susedskej súdržnosti, ale aj miestom, kde sa deti učia od útleho detstva rodičom a blížnym pomáhať.
Po výpočte predností Lindgrenovej kníh je namieste otázka, nakoľko sú jej knihy dostupné našim malým čitateľom v slovenčine. Na to sme sa opýtali Juraja Kušnierika z bratislavského kníhkupectva Artforum:
AUDIO: „Do slovenčiny boli preložené podľa mojich informácií 3 knihy od Astrid Lindgrenovej: Deti z Bullerbynu, Pipi Dlhá Pančucha a potom také pokračovanie Pipi nastupuje na loď“.
Sú aj na pultoch kníhkupectiev? Odpovedá opäť Juraj Kušnierik :
AUDIO: „Žiaľ nie, ani jedna z nich, všetky sú rozobraté a už dávno rozobraté“.
V období globalizácie, kedy sa žehrá na to, že počítačové hry, závratné triky na striebornom plátne a zábavné parky sú u detí populárnejšie než knihy, si Lindgrenovej hrdinovia ich priazeň udržali. Napriek tomu, že každoročne získala vo Švédsku titul najpopulárnejšej ženskej osobnosti, možno žiaľ aj v jej prípade konštatovať, že „doma nie je nikto prorokom“. Švédski „akademici“ ju nikdy neocenili spoločensky prestížnou Nobelovou cenou. Do histórie sa určite zapísala hlboko ľudským vnímaním najdôležitejších hodnôt, ktoré ovplyvňujú naše deti. Sú nimi pocit bezpečia, láska, sloboda, priestor pre dobrodružstvo a fantáziu, ako i odvaha experimentovať...
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|