Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       10. február 2002 Aká bola kráľovská svadba v Amsterdame Anna Šišková Holandský Amsterdam zažil prvú februárovú sobotu veľkolepú svadbu korunného princa Willema-Alexandra a jeho argentínskej snúbenice Maximy Zorreguietovej. Kráľovské svadby už tradične priťahujú obrovský záujem verejnosti, tá holandská však bola výnimočná. Holandsko sa druhého februára zahalilo do oranžovej farby, farby vládnuceho kráľovského Oranžského rodu. Dôvodom tentoraz nebol futbalový zápas, ani bujaré oslavy kráľovniných narodenín, ale svadba v Holandsku inak nie veľmi obľúbeného korunného princa Willema-Alexandra a jeho snúbenice Maximy Zorreguietovej. Najstarší syn holandskej kráľovnej Beatrix, dodržal rodinnú tradíciu a svoju vyvolenú si našiel v zahraničí, zatiaľ čo jeho predchodcovia a predchodkyne svojich partnerov hľadali výlučne v Nemecku a v Rusku, jeho manželka pochádza až z ďalekej Argentíny a v jej žilách, tiež na rozdiel od predchádzajúcich holandských kráľovských svadieb, nekoluje ani štipka modrej krvi. To však nebol v tolerantnom Holandsku problém. Verejný rozruch spôsobila však minulosť otca budúcej holandskej kráľovnej. Ten totiž koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov pôsobil ako minister poľnohospodárstva vo vláde diktátora Videlu, počas vlády ktorého záhadne zmizlo asi 30,000 ľudí. Keďže holandský korunný princ, či korunná princezná musia žiadať parlament o povolenie svadby , a Holanďania sú na porušovania ľudských práv mimoriadne citliví, okolo princovho výberu sa strhla prudká diskusia. Delegácia holandskej vlády otca nevesty po niekoľkých rozhovoroch napokon presvedčila, že pre dobro svojej dcéry nemôže byť na jej svadbe. Maxima zasa dala najavo nesúhlas s činnosťou vlády, v ktorej jej otec pôsobil a zdôraznila, že o vtedajšom porušovaní ľudských práv v Argentíne nevedela. Prekážky sa tým odstránili a parlament svadbu odsúhlasil. Minulý rok v marci sa teda konali zásnuby a práve počas nich Maxima väčšinu Holanďanov očarila. Hovorila skoro bezchybnou holandčinou, bola na rozdiel od svojho snúbenca spontánna a usmievavá. To už verejnosť poznala fotografie zo zábav na ktorých sa budúca holandská kráľovná predstavila tak ako mladá moderná žena, ktorá sa veľmi rada zabáva a tancuje. Zatiaľ čo o Willemovi-Alexandrovi sa väčšinou rozpráva ako o nepeknom, arogantnom princovi, ktorý počas štúdií v Leidene pil priveľa piva. Možno aj preto niekto počas svadby prostredníctvom tranparentu Maximu vyzýval, aby pobozkala žabu. Korunný princ skrátka od marca minulého roka žije v tieni Maximy. Tá si srdcia svojich budúcich poddaných naplno získala a časť tých, ktorí voči nej zostali skeptickí, presvedčila práve počas rozprávkovej svadby. Nie je zvykom, aby sa kráľovská nevesta počas obradu rozplakala, Maxima tak urobila hneď niekoľkokrát a takéto prejavy citov dokážu emocionálne uzavretejších Holanďanov vždy "roztopiť". Budúci kráľovský pár si povedal svoje áno hneď dvakrát, najprv na civilnom obrade v budove starej amsterdamskej burzy, Beurs van Berlage a potom na cirkevnom sobáši v Nieuwe Kerk, v 600 rokov starom protestantskom kostole, kde sobášny obrad viedol protestantský kňaz v kalvínskej tradícii holandskej monarchie, ale prejav počas nej predniesol aj katolícky kňaz kvôli inému vierovyznaniu nevesty. To je zrejme tiež možné iba na holandskej kráľovskej svadbe. Takmer päťhodinový svadobný maratón sa skončil tradičnou promenádou novomanželov vo viac ako 100 ročnom zlatom koči, ktorý neodlučiteľne patrí k holandským monarchom, a následným dlhým bozkom mladomanželov na balkóne amsterdamského kráľovského paláca. Rozprávkovú svadbu sledovalo a oslavovalo v uliciach Amsterdamu takmer 80,000 ľudí. Ulice menších miest zostali aj napriek na Holandsko nezvyčajne teplému a slnečnému počasiu takmer prázdne. Národ sedel vo svojich útulných holandských domovoch a všetku tu parádu sledoval na televíznej obrazovke. V celom Holandsku sa potom až do druhého dňa rozprávalo iba o Maxime a o tom, koľko to všetko stálo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...