|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|

|
10. február 2002
|
Prvé zážitky s eurom
|
Milan Nič
|
Od prvého januára sa v dvanástich krajinách eurozóny platí novými peniazmi. Po nečakane rýchlej a hladkej výmene národných mien za eurá si ľudia na nové mince a bankovky začínajú rýchlo zvykať.
Cesta autobusom na lyžovačku do Francúzska bola koncom januára nečakane zaujímavým zážitkom. Pri zastávkach v Rakúsku a Taliansku nebolo treba vyťahovať iné drobné mince na malé občerstvenie – všade sa dalo platiť rovnakými peniazmi.
Na prvej zastávke sme sa ešte zbavovali posledných šilingov, čím sme vzbudili všeobecnú pozornosť. Staršia pani za kasou sa zatvárila prekvapene, ako keby sa táto stará mena v Rakúsku prestala používať už pred niekoľkými mesiacmi, nie týždňami. Všetci hostia motorestu v čase našej návštevy už automaticky platili eurami, hoci šilingy v Rakúsku ešte formálne platia do konca februára. Dojem z veľmi rýchlej adaptácie na spoločnú menu sa nám potvrdil na druhý deň vo Francúzsku: za franky si domáci nekupovali už ani bagetu. Predavač v malej pekárni si veľmi pochvaľoval, že euro úplne zlikvidovalo zmenárne. Ak si zahraniční turisti v tomto lyžiarskom stredisku - zväčša Nemci a Holanďania – chceli každé ráno dopriať na raňajky čerstvé croissanty, museli si predtým zameniť peniaze. Teraz platia svojimi, či vlastne spoločnými peniazmi.
Ani to sa však neobíde bez malých zvláštností. Eurobankovky sú všade úplne rovnaké (pripomeňme, že zobrazujú mosty a iné neutrálne architektonické útvary), len kovové mince si na zadnej strane udržali národné symboly – rôzne erby, orly, tváre známych historických osobností, kvety a iné botanické motívy. Trebárs rakúska kovová jednoeurová minca má na rubovej strane Mozarta, halierová jednocentovka encián. Hádam najkrajšiu jednoeurovú mincu má Taliansko – na rubovej strane je známa kresba Leonarda Da Vinciho. Rakúske euromince môžete samozrejme používať v Taliansku a naopak.
Zaujímavé je sledovať aj cenové rozdiely v jednotlivých krajinách eurozóny na rovnakých druhoch tovaru. Medzi ľudmi sa najviac diskutuje o autách, kedže ide o rozdiely v tisícoch eur. Pri krátkych zastávkach v motorestoch a na benzínových pumpách Rakúska, Talianska a Francúzska som si to všimol na cene šálky kávy. Zatiaľ čo espresso bez mlieka stálo v Taliansku niečo cez jedno euro, v Rakúsku sa jeho cena blížila dvom eurám. V bežnom motoreste kúsok za Viedňou bolo dokonca o dvadsať centov drahšie ako na vysokohorskej chate vo francúzskom lyžiarskom stredisku.
Francúzi zasa šikovne využili možnosti zaokrúhľovania nových cien v eurách smerom hore. Napríklad keď ste podľahli lákaniu sympatickej fotografky na konci lanovky a nechali ste sa vyfotografovať uprostred zasnežených končiarov, jedna fotka – podľa formátu - stála 10 euro. Čo na tom, že predtým to mohlo byť len 50 frankov. Príchod novej meny umožnil nenápadne zvýšiť ceny rôznych služieb, a tým pádom aj príjmy malých obchodníkov a podnikateľov.
Čo sa týka zákazníkov, najväčšiou mentálnou zmenou asi museli prejsť Taliani. Pri slabej líre bol každý z nich milionár. Po novom roku je milión lír len čosi vyše 500 eur. A ak doteraz nechávali pri platení v reštaurácii či obchode veľa drobných ako sprepitné, v novej mene by sa im tento návyk mohol riadne predražiť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|