[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je utorok, 6. január 2009


[poslat]    [tlac]   



24. február 2002

Brusel by nemal rozhodovať, ako sa má piecť talianska pizza

Anna Rausová

V Taliansku, nekorunovanom kráľovstve cestovín, zavládol strach, že bruselské pravidlá by mohli ohroziť jedinečnosť tamojších špecialít. O obavách Talianov referovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Znechutení slabou centrálnou vládou, ktorá sa – mimochodom - najčastejšie v Európe od vojny mení, či možno v dôsledku južanskej ústretovosti, sú Taliani vo všeobecnosti Európskej únii naklonení. Pravda, pokiaľ sa nezačnú bruselskí úradníci starať do tradičnej talianskej kuchyne. Zástupcovia výrobcov cestovín či pasty, ako sa im aj u nás už nejaký čas hovorí, vyzvali nedávno parlament, aby neratifikoval direktívu Európskej únie, ktorá by podľa nich znamenala koniec pravých fettuccine, linguine a vermicelli. V prípade schválenia by totiž táto direktíva zrušila taliansku normu, umožňujúcu päťdňové uchovávanie rýchlo sa kaziacich potravín. Podľa kritikov by to v praxi znamenalo, že predajcovia či majitelia reštaurácií by mohli vydávať za „čerstvú“ takú pastu, ktorá by obsahovala v dôsledku normy umelé prísady a to už by nebolo „ono“. Jedinečnosť pravej pasty spočíva práve v tom, že neobsahuje žiadne umelé prísady.

Najväčšími obeťami bruselskej direktívy sa podľa cechov výrobcov cestovín a reštauratérov stanú predovšetkým konzumenti, po nich samotné reštauračné zariadenia a samozrejme ich zamestnanci.

Brusel si rozhneval Talianov aj inými navrhovanými normami v oblasti potravinárstva. Okrem už spomínaných požiadaviek, v rámci ochrany zdravia konzumentov, chcela únia zaviesť aj presnú vlhkosť pasty ale na poslednú chvíľu od toho ustúpila.

„Cestovinová“ vojna nie je jediným zápasom Ríma s Bruselom. Odohráva sa aj kvôli výrobe talianskeho syra, zrejúceho v podzemných jamách, či toskánskej masti, uskladnenej zámerne v mramorových kadiach. Za takmer útok na národné symboly považujú Taliani požiadavku skoncovania pečenia pizze v peciach, v ktorých sa používa drevo. Dôvodom je uvoľňovanie malého množstva karcinogénneho popola.

Taliansko, ktorému sa podarilo od Bruselu získať niektoré ústupky, argumentuje že jedinečné regionálne jedlá a tradičné metódy ich príprav sú akoby historické pamiatky, zasluhujúce si osobitnú ochranu. Milovníci „čerstvej pasty“ tvrdia, že byrokrati v Bruseli majú pri vymýšľaní pravidiel na mysli veľkovýrobcov, čo nie je prípadom Talianska. To sa práve pýši veľkým množstvom firmičiek, z ktorých niektoré nezamestnávajú viacej ako 15 osôb. Sú úspešné i napriek veľmi úzkej špecializácii výrobkov.

Bojovníci za zachovanie nefalšovaného kulinárstva v Taliansku majú veľkého zástancu v ministrovi obrany Antoniovi Martinovi, známom euroskeptikovi. Nedávno vyslovil svoju víziu Európy: „Mala by mať spoločnú zahraničnú a obrannú politiku, ale nemala by rozhodovať, či sa má pizza piecť v peci na drevo“.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print