Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       3. marec 2002 Olympiáda, doping a Rusko Peter Gabaľ V pondelok skoro ráno, desať minút po štvrtej nášho času, predseda Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge vyhlásil XIX. Zimné olympijské hry za skončené. Slávnostné prednesenie tejto už tradičnej vety však nebolo skutočnou bodkou za olympiádou. Tej sa dočkáme sa najskôr v apríli, keď Medzinárodná krasokorčuliarska únia vynesie verdikt nad francúzskou rozhodkyňou, u ktorej sa preukázala zaujatosť v prospech ruského súťažného páru. A to ešte nie je všetko, pretože medzinárodné športové organizácie sa možno ešte budú dodatočne zaoberať otázkami dopingu. Doping vo svete vcholového športu nie je žiadnou novinkou. Olympijské zápolenia sprevádza - či aspoň dlho sprevádzala - legenda väčšej čistoty a športovej etiky, než v ostatných súťažiach, no i olympijská pôda už má svoje škandály. V Salt Lake City ich bolo v histórii zimných olympiád vôbec najviac. Doping sa preukázal v troch prípadoch a mal za následok stratu dvoch zlatých medailí. Prvým postihnutým bol lyžiar Johann Mühlegg, ktorý je už tretí rok španielskym občanom. Neušiel kritike ani vo svojej novej vlasti, ani v rodnom Nemecku. Španielske noviny El Mundo pred týždňom venovali celú víkendovú prílohu tomuto fenomenálnemu lyžiarovi, ktorý na olympiádach už trikrát reprezentoval Nemecko a na štvrtú vo svojich Kristových rokoch nastúpil vo farbách Španielska, ktorému v podobe niekoľkonásobného zlata priniesol historicky najväčší medailový olympijský úspech. El Mundo však hneď po víkende napísal, že gejzír radosti netrval dlho a kvôli čachrom s liekmi bol zrazu zničený. Ani vidina pre krajinu dosiaľ nevídaných troch zlatých zimných olympijských medailí nepoplietla Španielom hlavu a minister športu Juan Antonio Gomez nanajvýš vyzval verejnosť, aby pri predčasných úsudkoch bola voči Mühleggovi zdržanlivá. Celkom inak sa zastali ruskí predstavitelia ďalšej čiernej ovce hier v Salt Lake City, Larisy Lazutinovej, a vôbec celej ruskej výpravy, ktorá sa vrátila do vlasti v pozícii zaznávaných hrdinov. Už počas hier sa Rusi sťažovali na údajnú diskrimináciu. Biatlonista Pavel Rostovcev, ktorý si robil nádeje na olympijské zlato, no skončil raz piaty a dvakrát šiesty, svoje nenaplnené ambície vysvetlil pričastými dopingovým kontrolami. Podľa neho mu pred štartom odobrali také veľké množstvo krvi, že mu to spôsobilo fyzické i psychické problémy. Lazutinová zase zvýšenú hladinu hemoglobínu v krvi odôvodňovala špecifickými zmenami v ženskom organizme počas stresu. Práve v jej prípade sa Rusko chce odvolať na športovom arbitrážnom súde. Otázkou zostáva, čo presne chce bývalá veľmoc dosiahnuť – zakázaný darbopoetín bol v krvi Lazutinovej zistený. Z hľadiska prísnych zástancov prezumpcie neviny zostáva sporným zákaz štartu ruských pretekárok v štafete žien na 4x5 kilometrov, kde bola zistená zvýšená hladina hemoglobínu v krvi dvoch Rusiek, čo samo o sebe nemusí znamenať doping, i keď ho s veľkou pravdepodobnosťou signalizuje. Z pohľadu prísnych zástancov športovej čistoty by zase mali byť páchatelia potrestaní generálne, zneuznaním všetkých ich výsledkov na olympiáde, a nie iba v tých prípadoch, pri ktorých boli prichytení. Hystéria, ktorá zavládla v Rusku kvôli údajnej diskriminácii jeho pretekárov Američanmi, si našla mnohé zdôvodnenia: potrebu Američanov si čosi dokazovať po 11. septembri, ich nadutosť a odvekú nevraživosť voči Rusku a ktoviečo ešte. Žiaľ, len ojedinele tam racionálne hlasy poznamenali, že olympiáda sa síce uskutočnila na americkej pôde, ale pod záštitou Medzinárodného olympijského výboru a kontrolovali ju medzinárodné antidopingové organizácie. V dňoch pred olympiádou bolo vykonaných 555 kontrol, počas hier samotných ďalších 1442. Zúčastnených športovcov bolo celkovo asi 2400. Je celkom dobre možné, že mamutia ruská výprava bola terčom kontrol častejšie, než reprezentácia Kostariky v počte jedného lyžiara. Je však tiež celkom dobre možné, že pravdu mal tréner českej lyžiarky Kateřiny Neumannovej Stanislav Frühauf, ktorý vyvolal škandál ešte pred začiatkom olympiády obvinením ruských lyžiarok z dopingu. Toto jeho tvrdenie sa potvrdilo rovnako ako jeho minuločné obvinenie fínskych pretekárov na Majstrovstvách sveta v Lahti, ktorých prichytili až šesť. Lenže Frühauf tvrdil aj to, že u Rusov to nie sú vystrelky jednotlivcov, ale záležitosť reprezentácie. Je smutné, že Rusko sa utápa vo vášňach urazených citov a zatvára oči pred podozreniami, ktoré tamojší politici a športoví funkcionári svojimi postojmi skôr potvrdzujú, než aby ich vyvracali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...