|
|
| |
|
Dnes je streda, 7. január 2009 |

|
|

|
10. marec 2002
|
Lyžovanie na Aljaške (Americký Atlas Slobodnej Európy)
|
Fedor Sutoris
|
Hoci z niekoľkých reštaurácií v Girdwoode má človek romantický výhľad na hladinu morského zálivu, miestni obyvatelia očakávajú, že lyžiarska sezóna na vysokohorsky pôsobiacich terénoch tu potrvá najmenej ešte mesiac. Girdwood je totiž na Aljaške.
Mestečko s možno 1500 obyvateľmi je zovreté vrchmi len miestami presahujúcimi 1000 metrov — no vyzerajú ako alpské končiare a tu na severe je na nich snehu neúrekom. Ročne ho tu v priemere napadá takmer 19 metrov a podľa miestnych údajov to posledné dve sezóny ešte asi o tretinu prekonali.
Lyžiarske dejiny Girdwoodu sú do veľkej miery dejinami podnikavosti miestnych obyvateľov. Pred asi 40 rokmi sa tu lyžovačka zrejme neveľmi líšila od vtedajšej situácie v menej populárnych strediskách Slovenska. Prvý lyžiarsky vlek spustili v Girdwoode roku 1960 a o 2 roky neskôr sa tunajším podarilo presvedčiť francúzskeho podnikateľa, aby im pomohol s kúpou a dovozom staršieho sedačkového výťahu z jeho vlasti. Zápasili aj s rozličnými nešťastiami. Po 4 sezónach, keď dúfali, že reklamná kampaň začne získavať nových lyžiarov, padla podstatná časť mestečka za obeť zemetraseniu — o 4 km ďalej teda postavili nový Girdwood. V ďalších rokoch časti budovaných lanoviek niekoľkokrát zničili lavíny — naučili sa ich teda vopred odstreľovať. A dnes má už Girdwood za sebou štvrťstoročie výnosného podnikania v cestovnom ruchu: s množstvom izieb vo veľkom hoteli, na súkromí a v dovolenkových bytoch.
Pre prilákanie zámožnejších zákazníkov bolo dôležité nielen rozširovanie siete zjazdoviek — je tu takmer 70 upravených trás — ale aj vznik dvoch leteckých firiem, ktoré sú lyžiarov schopné helikoptérami dopraviť z miestneho malého letiska až kam lanovky nevedú — na hrebene okolitého Chugachského pohoria, odkiaľ sa môžu spúšťať nazad do osady po svahoch s prevýšením až 1000 metrov.
No popri toľkom komerčnom úspechu obyvateľov Girdwoodu je na tomto aljašskom lyžiarskom stredisku nezvyčajné, do akej miery si zachováva atmosféru rodinného podnikania. Že sa tu zatiaľ neusadila žiadna z veľkých obchodných sietí možno neprekvapuje vzhľadom na malý počet zákazníkov mimo sezóny. V mestečku však nie je ani žiadna z celoamerických sietí reštaurácií, kaviarní či pekární.
Človek teda po lyžovačke ako vo svetovom horskom stredisku skončí akoby v americkej minulosti — v rybárskej osade, ktorá síce pred 8 rokmi dala svetu nositeľa zlatej a striebornej olympijskej medaily Tommyho Moea, no kde na prevažne štrkových uliciach doteraz nieto jediného dopravného svetelného semaforu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|