|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
10. marec 2002
|
Tradičné židovské obrady v Izraeli
|
Nataša Dudinská
|
Narodenie dieťaťa je vari najradostnejšou udalosťou všade na svete a každá kultúra, či náboženstvo si vytvorili svoje rituály, oslavujúce pokračovanie života.
V Izraeli byvaju oslavy narodenia noveho potomka takmer take velke ako svadby – casto za pritomnosti stoviek hosti. I ked sa dnes rovnako oslavuje narodenie dievcatka, donedavna sa velkolepe oslavy poriadali len pri narodeni syna. To preto, ze na 8. den po narodeni zidovski chlapci podstupuju obriezku. Tento starodavny ritual je biblickeho povodu a symbolizuje zmluvu, ktoru uzavrel Boh s Abrahamom a jeho potomkami. I preto sa obriezka nazyva po hebrejsky "brit mila" co doslova znamena "zmluva o obriezke". Pred obradom chlapcek obvykle dostane cumlik namoceny do vina, aby ho to velmi nebolelo. Obriezku vykonava vyskoleny mohel a chlapceka drzi v naruci dedko alebo iny vazeny clen rodiny. Matka sa obvykle drzi stranou, pretoze preziva bolest spolu so synom. No a ked je po vsetkom, privinie si uplakane dieta na hrud a hostina moze zacat.
Aj ked sa obriezka moze zdat sucasnikom krutym ritualom, je jednym z mala nabozenskych prikazani, ktori v Izraeli dodrziavaju aj inak nepobozni Zidia. Dokonca dlhe roky i mnohi nezidovski Americania davali v nemocnici obrezavat svojich novonarodenych synov - z hygienickych dovodov. Zato v Europe, obzvlast vo vychodnej, sa po Holocauste mnohe zidovske mamy bali dat obrezat svojich synov – nechceli, aby boli lahko rozpoznatelni ako Zidia, keby zase doslo k vojne ci inej pohrome. Tento strach sugestivne vykreslila polska reziserka Agniezska Hollandova vo svojom slavnom filme "Europa, Europa": v jednej zo scen si zidovsky chlapec snazi vlastnorucne zosit predkozku, len aby nacisti nezistili, ze je Zid.
Dalsim dolezitym ritualom v zivote zidovskeho chlapca je dovrsenie 13. roku – bar micva, kedy sa chlapec z nabozenskeho hladiska stava dospelym. Vo veku 13 rokov musi totiz zacat plnit nabozenske prikazania ako dospely muz. Slavnostna udalost zacina na sabes v synagoge, kedy chlapec po prvykrat v zivote predcita nahlas z Tory zatial co ho babicky, tety a sestry radostne povzbudzuju a hadzu po nom cukriky. Na to, aby mohol nahlas citat uryvok z Tory, to jest z biblickeho Stareho zakona, sa musi niekolko mesiacov pripravovat, pretoze vyslovnost biblickej hebrejciny sa znacne lisi od modernej. Na slavnostnej veceri, ktora svojou okazalostou tiez casto pripomina svadbu, chlapec pred vsetkymi prednesie prejav – vlastne akusi svoju prvu ucenu rozpravu, v ktorej rozobera hlbsie posolstvo textu, ktory cital v synagoge. Ak je z nepoboznej rodiny, tak miesto nabozenskeho vykladu obvykle iba dakuje svojim rodicom a surodencom alebo precita basen, ktoru napisal ci zaspieva piesen, ktoru zlozil. Zidovske dievcata oslavuju dospelost vo veku 12 rokov, ale kedze ortodoxne pobozne zeny sa nezucastnuju na bohosluzbach aktivne v synagoge, ich velky sviatocny den pozostava iba z rodinnej oslavy.
Izraelskych chlapcov a dievcata caka este jeden – tentokrat novodoby – iniciacny ritual (rite of passage). Ked dovrsia 18. rok, nastupuju na povinnu vojensku sluzbu – chlapci na 3 roky a dievcata na 2. I ked je to dolezity den pre nich i pre ich blizkych, nesprevadzaju ho ziadne velke oslavy. Skor velke obavy. A ak sa vratia z vojny zdravi a celi a budu mat svoje deti, urcite im budu slubovat, ze az vyrastu, uz nebudu v Izraeli ziadne vojny. Presne tak ako to slubili ich rodicia im a stari rodicia ich rodicom. No nez sa tento slub naplni, budu izraelske matky nadalej rodit a vychovavat svoje deti s vedomim, ze sa im jedneho dna nemusia vratit.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|