|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
10. marec 2002
|
Prečo utekajú Kubánci z ostrova „slobody“ a cigár?
|
Anna Rausová
|
Režim Fidela Castra upozornil na seba nedávno nielen medzinárodným festivalom tabakového priemyslu, ale aj prípadom mladých ľudí, ktorí sa rozhodli utiecť z údajného ostrova slobody trocha nekonvenčným spôsobom.
Začiatkom marca sa 21 mladým Kubáncom podarilo v ukradnutom autobuse preraziť bránu mexického veľvyslanectva v Havane. Pred budovou ambasády sa zhromaždili stovky ďalších Kubáncov, ktorí sa dopočuli, že mexické úrady by im mohli udeliť azyl. Na miesto sa podľa niektorých médií dostavil osobne sám prezident Fidel Castro, aby napokon kubánske bezpečnostné sily potenciálnych žiadateľov o azyl previezli s vedomím mexického zastupiteľstva do povestnej havanskej väznice Villa Marista. Odkedy sa jej brány za nimi zatvorili, je ich osud neznámy. Podľa nemenovaného kubánskeho disidenta im hrozí tvrdý trest. Na otázku, čo očakáva mladých Kubáncov, ktorým dali úrady nálepku „protispoločenské živly“, odpovedal podobne aj náš redakčný kolega Milan Nič, ktorú Kubu vlani navštívil:
AUDIO: „Celkom určite niekoľkoročné väzenie. Vzhľadom na to, že niektorí z tých 21 mladých Kubáncov vyliezli na strechu mexickej ambasády a skandovali „Dole s Fidelom!“, to je niečo, za čo sú na Kube bežne aj 10-ročné tresty“.
Každoročne utekajú z kubánskeho ostrova tisícky ľudí. Čo ich k tomu vedie? Ešte raz odpovedá Milan Nič :
AUDIO: „Ekonomické, na Kube je naozaj veľká bieda a potom politické, aj keď tie zaujímajú menej ľudí. Predovšetkým je to ekonomická emigrácia, pretože na Kube je priemerný plat 13 alebo 15 dolárov a nie je dostať základné veci, základné potraviny, záchodový papier a podobne a ľudia, ktorí sú zvyknutí na istý štandard, dosť ťažko znášajú hlbokú krízu, do ktorej sa Kuba dostala po rozpade socialistického bloku po roku 1992.“
Po 43 –ročnej komunistickej vláde Fidela Castra, ktorý sľuboval, že skoncuje s priepastnými rozdielmi medzi životnými podmienkami a nastolí sociálnu spravodlivosť, je odkázaný jeden z posledných komunistických režimov na svete na prídelový systém. Každý Kubánec má mesačne právo na asi 3 kg ryže, dva a pol kila cukru, pol litra kuchynského oleja, jedno mydlo, osem vajec, pravda priebežne má nárok na určité množstvo chleba, zubnú pastu, cigarety, soľ a kávu. Niekedy sa dočká aj takého luxusu, aký predstavujú cestoviny, keksy, mleté mäso, hydina či ryby.
Zatiaľčo 21 mladých Kubáncov sa rozhodlo zúfalým činom – vniknutím na mexickú ambasádu, skoncovať s týmto životným štýlom, prezident Castro okázalo zabával stovky hostí na medzinárodnom festivale povestných kubánskych cigár. Oblečený vo svojej tradičnej olivovozelenej vojenskej uniforme oznámil zahraničným hosťom zo 47-ich krajín, že ich ušetrí svojho povestného politického prejavu – ten obyčajne trvá niekoľko hodín. Na programe bola okrem iného dražba. Aukcia luxusných špeciálnych skriniek na cigary z mahagónu a cédra, naplnených rôznymi značkovými, najvšakovakejšími cigarami, vyniesla vyše 600 000 dolárov. Tie majú podľa kubánskej oficiálnej tlačovej agentúry putovať do tamojšieho zdravotníctva.
Začiatok marca bol teda pre Kubu rušný. Okolitému svetu dokázala, že je ostrovom cigár, či už aj slobody, to je už otázka.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|