Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       17. marec 2002 Zimbabwe : „Legitímne“ zvolený Robert Mugabe Miroslav Neoveský V utorok sa oznámením predbežných výsledkov skončili voľby v Zimbabwe. Podľa nich 78-ročný Robert Mugabe zostane v prezidentskom paláci ďalších šesť rokov. Kandidát opozičného Hnutia za demokratické zmeny Morgan Tsvangirai vraj podľahol rozdielom 250.000 hlasov. Opozícia tvrdí, že Mugabe vyhral podvodom a aj skupina medzinárodných pozorovateľov potvrdila, že „proces volieb nespĺňal kľúčové medzinárodne akceptované kritériá“. Prečo však vôbec hovoriť o Zimbabwe, vzdialenej africkej krajine? Obsadzovanie pôdy a fariem, ktoré sa začalo už v roku 2000, istotne upriamilo pozornosť medzinárodnej verejnosti na správanie sa prezidenta Roberta Mugabeho. Avšak nie je to osud belošských farmárov, čo vyvoláva najväčšie obavy a ustarostenie. Ide skôr o osud všetkých Afričanov bez rozdielu farby pleti. Prečo? Nuž predovšetkým preto, lebo pán Mugabe sa pokúša o nastolenie „nového konceptu demokracie“ v Afrike. Konceptu, ktorý je taký groteskný, že svet, ale najmä Afričania samotní, by nemali dovoliť, aby zapustil korene. Keby sa rozhodol udržať sa pri moci pučom, každý by vedel, že Zimbabwe je diktatúrou. Avšak 78-ročný Mugabe chce oboje: „byť diktátorom a zároveň aby ho považovali za legitímne zvoleného“. Má k tomu tie najlepšie predpoklady. Spolu s jeho niekdajším spolubojovníkom v oslobodzovacom hnutí, Joshuom Nkomom, boli vyškolení v Moskve, keď táto ešte bola centrom protikoloniálneho boja. Po zvrhnutí rodézskej vlády premiéra Iana Smitha oslobodzovacími silami sa však do Salisbury, ako sa vtedy volalo dnešné Harare, vrátil iba Robert Mugabe. Joshua Nkomo zahynul pri údajne tragickej leteckej nehode na ceste do hlavného mesta. Pred práve skončenými voľbami Mugabe vyhostil z krajiny pozorovateľov Európskej únie a aj tých, čo v krajine toleroval, obmedzoval - osobitne v hlavnom meste. Vyše jeden a pol miliónu voličov znemožnili ozbrojené sily odovzdať svoje hlasy, keď násilne zatvorili volebné miestnosti. Mnohí možno povedia, že je to síce zlé, ale ani zďaleka nie také ako to, čo sa odohrávalo v Angole, Sierra Leone alebo v Kongu. To je síce pravda, ale tieto krajiny boli na zozname „veľmi chorých“ už pred vyhlásením nezávislosti. Oproti tomu Rodézia, dnešné Zimbabwe, mala tie najlepšie predpoklady stať sa vzorovým štátom Afriky. Z 22 rokov nezávislosti vyzeralo Zimbabwe 20 rokov veľmi sľubne. Má najvyššiu, teda 80 percentnú gramotnosť, etablovanú strednú vrstvu, nezávislé súdnictvo a prosperujúcu ekonomiku. Za posledné dva roky však pán Mugabe spľundroval bohatstvo krajiny, z justície povyhadzoval tých, pre ktorých nezávislé neboli prázdnym pojmom a nahradil ich pritakávačmi, hospodárstvo ožobráčil. Dnes sú kukurica, hlavná plodina krajiny a kukuričná múka, jej hlavný potravinový článok, nedostatkovým tovarom. Priam sa natíska niekdajší žart: „Čo sa vraj stane, ak na Sahare zavedú socializmus? O päť rokov bude nedostatok piesku!“ A všetko toto nebolo nutné, lebo všetky tieto škody mali iba jedinú príčinu – túžbu starého muža udržať sa za každú cenu pri moci. Bude zaujímavé sledovať, ako budú na posledné voľby reagovať ostatné africké krajiny. Jedine pozorovatelia z Juhoafrickej republiky ich označili za legálne a v poriadku. Žeby sa aj v Juhoafrickej republike chystali zavádzať koncept „Mugabeho demokracie?“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...