Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       31. marec 2002 Veľkonočný obrad svätého ohňa v Jeruzaleme Nataša Dudinská Jeruzalem bol v priebehu svojej tritiscrocnej historie svedkom vzostupu a padu velkolepych ris i zrodu nabozenstiev. Niektore z pamatihodnych jeruzalemskych udalosti si ludia dodnes pripominaju po celom svete - v podobe nabozenskych sviatkov, ci uz zidovskych, krestanskych alebo moslimskych. Jednym z nich je Velka noc, ktora ma v Jeruzaleme niekolko svojraznych podob. Pravoslavna Velka noc sa slavi tyzden po katolickej. Jej vyvrcholenim byva obrad svateho ohna, ktory sa odohrava na velkonocnu nedelu v Chrame Bozieho hrobu. Tento chram postavili v 4. storoci nad hrobkou, ktora vraj bola Jezisova. Teda aspon podla domnienky svatej Heleny, ktora v nej nasla tri krize. Burlive dejiny Svateho mesta zanechali svoje stopy na Chrame, v ktorom dnes posobi 6 krestanskych cirkvi: grecka pravoslavna, armenska, rimskokatolicka, etiopska, koptska a syrska. Pretoze sa po starocia svarili o priestor, za Osmanskej rise bol vydany zakon Status quo, ktory pridelil kazdej z cirkvi kusok z kostola, ako i presny cas konania bohosluzieb. A kluce od chramu dostala do opatery vznesena moslimska rodina Nusseibovych, ktora po starocia denne odomyka a zamyka starodavne drevene vrata. V predvecer pravoslavnej velkonocnej nedele ma zamknutie chramu obzvlast velky vyznam – ma totiz uchranit tajomstvo zazraku svateho ohna. Ohna, o ktorom sa veri, ze ho posielaju samotne nebesa, aby pozehnal kazdemu, kto ho prijme. Po celu noc sa pred chramom zhromazduju davy veriacich, aby sa im rano uslo co najlepsie miesto. Mnohi maju za sebou dlhu cestu, co iba zvysuje napate ocakavanie zazraku. V preplnenom kostole sa takmer neda dychat a vzrusenie vrcholi vo chvili, ked grecky patriarcha a armensky mnich zapecatia vchod do Jezisovej hrobky horucim voskom. Vsetky zraky sa upieraju k malemu otvoru v hrobke, ktora sa o chvilu rozziari svetlom, vychadzajucim z hrobu. Dav zachvati extaza a vsetci naraz sa prebijaju smerom k svetlonosom*, ktori roznasaju fakle so svatym ohnom. Snad najdojemnejsie chvile nastavaju, ked si veriaci navzajom pripaluju sviecky a inokedy potemnely kostol zaplavi svetlo. Ludia postupne vychadzaju z kostola a podavaju svetlo dalej tym, co sa dnu nedostali, az sa ulicky stareho Jeruzalema rozziaria tisickami sviecok. A mnohi si zazracny ohen odnasaju so sebou do svojich dalekych domovov. Kto ohen zapaluje, a ako nahle vzplanie v zapacatenej hrobke, ostava ziarlivo strazenym tajomstvom. Ale pre vacsinu veriacich je to tajomstvo, ktore si nevyzaduje vysvetlenie. Raduju sa zazraku, ktory im slubuje spasu a ohlasuje novy zaciatok. Obrad svateho ohna nebyval vzdy taky mierumilovny. Z minulosti su zname mnohe pripady, kedy davy vo svojom fanatickom nadseni usliapali mnohych veriacich a neraz sa strhli krvave boje medzi prislusnikmi roznych cirkvi. Ale tak uz to byva. Kazde nabozenstvo ma svoje svetle okamihy i temne hlbiny a miesto pozehnanej pospolitosti niekedy vedie k fanatickej bezohladnosti. A tak Jeruzalem, viac nez akekolvek ine miesto na svete, uz po tisicrocia zapaluje v ludoch svaty ohen i ohen nenavisti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...