|
|
| |
|
Dnes je streda, 7. január 2009 |

|
|

|
31. marec 2002
|
A predsa sa točí! (Nový navigačný systém pre Európu.)
|
Jaroslav Rozsíval
|
Začiatkom týždňa sa vo svetových agentúrach objavila stručná informácia: Americkému satelitnému navigačnému systému GPS pribudne konkurent – Galileo. Tento nový európsky s vesmírom spriaznený systém presného zameriavania však pomôže už jestvujúci americký program zdokonaliť. Galileo sa pritom presadí predovšetkým v oblasti tzv. tretej generácie mobilných telefónov.
AUDIO – štart rakety
Tento zvuk už 40 rokov ľudí nielen fascinuje, ale aj rozčuľuje: Načo a prečo je potrebné mrhať obrovskými sumami peňazí, uvoľnenými pre potreby kozmického, či raketového výskumu, keď dve tretiny ľudskej populácie nemajú čo jesť? Faktom je, že prvé dve dekády novodobého vesmírneho výskumu boli spojené predovšetkým s vývojom raketovej, či vojenskej, alebo špionážnej technológie, postupom času sa však presadilo využívanie satelitov aj pre hospodárske potreby. Nebolo to napokon po prvý raz v ľudskej histórii, čo vojenské, alebo špionážne technológie urýchlili rozvoj civilnej priemyselnej výroby.
Naozajstný prevrat v oblasti civilného využitia vesmírneho výskumu znamenal jednoznačne vynález telekomunikačnej družice - tých nám dnes lietajú nad hlavami už desiatky a aj vďaka nim už istý čas chtiac-nechtiac hovoríme o globalizácii, či celosvetových trendoch. Svet sa zmenšil, zrýchlil - aj vďaka vesmírnym technológiám. Neznamená to však, že sa zlepšil. Určite – ani nový satelitný navigačný systém Galileo, ktorého realizáciu odsúhlasili v utorok ministri dopravy EÚ - nie je krokom „k lepším zajtrajškom“, ale je to krok, ktorý urýchli vývoj v oblasti telekomunikácie a – prispeje aj k lepšej obranyschopnosti demokratických štátov, akokoľvek otrepane vám to už znie, alebo nie.
Presná satelitná navigácia bola totiž donedávna výsadou predovšetkým jej majiteľa: Od zavedenia Global Positioning System-u si totiž tento program čas od času nárokoval predovšetkým americký Pentagon a to pre vojenské potreby Spojených štátov. A tak nová konkurencia prinesie nielen novú presnosť, ale aj širšie a všeobecnejšie možnosti využitia satelitnej navigačnej technológie. Systém Galileo dokáže totiž eliminovať možnosti výpadku využívania takéhoto systému v civilnom sektore a zníži aj istú pretrvávajúcu technologickú podriadenosť Európy Spojeným štátom. Tvrdí to aj španielsky minister dopravy Francisco Alvarez-Cascos:
“Nie je to záležitosť civilného, alebo vojenského využitia. Je to otázka toho, či je EÚ suverénna inštitúcia v takej strategickej záležitosti, akou je navigačný systém Galileo.“
Systém bude pritom kompatibilný s jestvujúcim americkým GPS, rozšíri jeho presnosť a vytvorí mu určitý druh bezpečnostnej poistky. Celý systém by pritom nemal byť mimoriadne finančne náročný – mal by stáť asi toľko, ako výstavba 150 kilometrov dlhej diaľnice, teda asi 3 a pol miliárd eúr. Civilnému sektoru by mal pritom priniesť ročný zisk okolo 500 miliónov eúr. A nám – technike oddaným občanom - stále dokonalejšie a všade fungujúce satelitné mobilné telefóny.
Galileo Galilei kedysi o Zemi vyhlásil: A predsa sa točí. Dnes môžeme dodať: A okolo Zeme sa toho točí stále viac a viac.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|