Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       31. marec 2002 Americký filmový Oscar je možno černoch! Peter Gabaľ Oscar je vysoký, štíhly, vzpriamene stojaci kovový chlapík, ktorý sa za vyše pol storočia svojho života stal skutočnou modlou Hollywoodu. Za celý ten čas však málokomu napadlo, že by to vlastne mohol byť černoch. Prvá lastovička, ktorá však jar nerobí, sa síce objavila už v roku 1963, no až minulú nedeľu, po 39ich rokoch čakania, dostala táto myšlienka konkrétne obrysy. Osobná charizma, vojna vo Vietname, blízky – vraj až príliš blízky – vzťah k Marillyn Monroe, a predčasná smrť rukou vraha: to sú asociácie, ktoré sa vám vybavia pri počutí mena Johna Fitzgeralda Kennedyho. Niektorí si ešte spomenú, že to bol najmladší americký prezident. No asi len málo ľudí v Európe zaznamenáva fakt, že zo všetkých bielych mužov – kresťanov, ktorí kedy vládli Spojeným štátom, bol Kennedy jediný katolík. Ľudia sa radi stotožňujú s hrdinami a preto majú radi hrdinov, s ktorými sa MÔŽU stotožniť. Akokoľvek sa pri amerických prezidentských voľbách diskutuje o myšlienkach a hodnotách, vždy je kľúčová úloha ich nositeľa. Jeho profil je zakorenený ešte kdesi v histórii prvých generácií bielych osadníkov, z ktorých mnohí odišli z Európy pred náboženským prenasledovaním. Ak k tomu pridáte stále pretrvávajúci prvok mužskej dominancie, výsledkom je biely muž, veriaci, príslušník niektorej z veľkých protestantských cirkví, spravidla vo veku 50-60 rokov. O to logickejšie a o to viac platia stereotypy vo svete snov, ktoré produkuje filmový priemysel. Jednu zo vzácnych výnimiek do konca minulého týždňa predstavoval Sydney Poitier, ktorý v roku 1963 získal Oscara za hlavnú mužskú hereckú rolu vo filme Útek v reťaziach. V roku Kennedyho smrti sa Spojené štáty ešte potýkali s problémami rasovej segregácie na juhu. Oscarom ovenčený černoch paradoxne získal takmer celosvetovú, rozhodne však nie celoamerickú slávu. Útek v reťaziach je príbeh dvoch trestancov odlišnej farby pleti, ktorá ich rozdeľuje ako predstaviteľov rozličných mentalít i spoločenského postavenia. Spája ich však nielen rovnaký záujem, ale aj reťaz - skutočné kovové puto. A ono sa stane putom duchovným. Inde sa zase Sydney Poitier stáva obeťou honu v južanskom mestečku, kde ho považujú za podozrivého z vraždy – je tu cudzí a je černoch. V skutočnom boji o život musí obhájiť to, aby tunajší obyvatelia vzali na vedomie prostý fakt: že je to policajný inšpektor, ktorý prišiel vraždu vyšetriť. Tieto filmy sa v 60. rokoch na juhu Spojených štátov nehrali. A tie, v ktorých sa Sydney Poitier objavil vo vedľajších úlohách, boli skrátené o scény s ním. Celých 39 rokov trvalo, kým sa jeho výnimočný Oscar dočkal reprízy - Sydney Poitier si ho prevzal znovu, tentoraz za celoživotné dielo, z rúk Denzela Washingtona, ktorý sa sám túžil stať druhým držiteľom Oscara čiernej pleti. Vzápätí sa sen stal skutočnosťou a prekvapenia sa ešte neskončili: AUDIO: (Plač) "It's for every nameless face of a woman of color that now has a chance because the door tonight has been opened." Hale Berryová, prvá farebná Američanka, ktorá si kedy prevzala Oscara za hlavnú ženskú rolu. Plač a dojaté slová o všetkých bezmenných ženách čiernej pleti, ktorým sa otvorili dvere. V zmysle tejto úvahy bol skutočným vrcholom večera moment, ktorý si médiá takmer nevšimli: ako najlepší dokumentárny film Americká filmová akadémia ocenila snímku s názvom Vražda v nedeľu ráno. Je to analýza toho, akú úlohu hrá rasový motív v justičnom systéme Floridy, hoci - ako podotkol jeden z autorov filmu Denis Poncet – nie je to o nič väčší problém Ameriky, než napríklad aj Británie, Francúzska či Talianska. Paradoxom je, že za vlády Georgea Busha mladšieho sa na vládnej aj súdnej úrovni stáva minulosťou program pozitívnej diskriminácie menšín. Možno to všetko však nie je náhoda, ale dôkaz úspešnosti tohto programu. Kto videl, ako Sydney Poitier drží sošku Oscara, možno si všimol, že tento štíhly vysoký, vzpriamene stojaci černoch mohol pokojne byť predlohou bronzovej sošky. Ale ešte vlani by tento nápad dostal len málokto...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...