Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       14. apríl 2002 Čistota ruského jazyka Daniel Raus „Čo na srdci, to na jazyku“, hovorí sa o úprimných (a niekedy aj o naivných) ľuďoch. Isté je, že reč je najdôležitejším prostriedkom komunikácie. Zaujímavé je ale aj čosi iné: jazyk toho ktorého národa odráža jeho mentalitu, zvyky a postoj k životu. Známy biblický príbeh hovorí o zmätení jazykov. Ľudia si jedného dňa uzmysleli, že postavia vysokú vežu, aby si posvietili na Pána Boha. Ten ale ich naivné plány skrížil, a to pozoruhodným spôsobom: stavitelia začali odrazu hovoriť rôznymi jazykmi. S budovaním veže bol raz navždy koniec. Zdá sa, že odvtedy má ľudské pokolenie neprestajné problémy s komunikáciou. A netýka sa to iba rôznosti rečí. Komunikácia je problém aj keď hovorí Slovák so Slovákom alebo Nemec s Nemcom. Angličania a Američania o sebe s humorom hovoria, že sú vlastne jeden národ, rozdelený spoločným jazykom. Čistota toho ktorého jazyka pritom ani zďaleka nemusí zaručiť lepšie porozumenie medzi ľuďmi. Napriek tomu sa z času na čas zjavia na scéne puristi, ktorí chcú uchrániť jazyk pred každým vonkajším vplyvom. Slovensko má v tomto smere svoje skúsenosti. V Rusku sa objavujú takéto pokusy práve teraz. Koncom minulého mesiaca navrhla Rada pre ruský jazyk, ustanovená prezidentom Putinom, opatrenia na zvýšenie čistoty jazyka. Má ísť aj o prípadné pokuty pre médiá, inštitúcie či osobnosti verejného života. Návrh vyvolal samozrejme vlnu kritiky. Takto sa vyjadril napríklad Jurij Arpiškin z moskovského denníka Vremja: AUDIO: „Je naozaj ťažké, takto proti tomu bojovať. Pokuty nepomôžu. Gramatiku sa treba učiť, nie dávať pokuty“. Zástancovia zákona sa ale tvária, že vedia, čo chcú. Takýto názor má napríklad jazykovedec Sergej Gončarenko : AUDIO: „Pointa je skôr v existencii verejného morálneho napomenutia osoby, ktorá zastáva vysokú funkciu v krajine, a je lenivá zalistovať v slovníku“. Zástancom kontroverzných opatrení sa nepáči najmä používanie cudzích výrazov. So slovom „víkend“ by sa azda ešte zmierili, ale keď niekto nazýva členov Rady federácie titulom „senátori“, dvíha ich to zo stoličky. A keď niekto nehovorí o „predsedovi Štátnej dumy“, ale o „spíkrovi“, nepoznajú priateľa. Spomenutá Štátna duma by mala o navrhovanom zákone rokovať možno už na budúci mesiac. Nič si ale netreba idealizovať. Jazyk zvykne kráčať vlastnými cestami. A ani symbolická pokuta nezaručí, že poslanec, ktorý preň práve hlasoval začne zrazu „lučše gavariť pa ruski“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...