|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
14. apríl 2002
|
Profil palestínskeho samovraha
|
Anna Rausová
|
16. apríla uplynie podľa amerického týždenníka Time deväť rokov od prvého palestínskeho samovražedného útoku v histórii blízkovýchodného konfliktu. V tento deň otriasol parkoviskom pred kaviarňou na západnom brehu Jordánu výbuch potom, ako s bielym Mitsubishi, naloženým plynovými bombami a s Koránom na prednom sedadle narazil 22-ročný Sahar Tamam Nabulsi do dvoch autobusov na parkovisku pri kaviarni na západnom brehu Jordánu. Spolu s ďalším Palestínčanom zahynul, osem Izraelčanov bolo zranených. Už spomínaný americký časopis Time priniesol nedávno štúdiu o palestínskych samovrahoch.
Od debutu palestínskeho samovraha sa profil jeho nástupcov značne zmenil. Predtým mal jeho typický predstaviteľ zhruba 17 až 22 rokov, nemal budúcnosť, nebol ženatý, bol to náboženský fanatik – z tohto dôvodu aj ľahko podliehal islamskému prísľubu – že ako mučeníka ho čaká miesto v raji.
Dnešný palestínsky samovrah už tomuto profilu nezodpovedá. Je to napríklad syn prosperujúceho majiteľa reštaurácie, či otec ôsmich detí, alebo je to dokonca žena. 18-ročná Ayat Achrasová bola vynikajúcou študentkou, mala pred svadbou. 29. marca odpálila nálož na svojom tele a okrem seba usmrtila dve osoby pred jeruzalemským supermarketom.
V súčasnosti sa stalo takmer módou pre nádejných mladých ľudí stať sa samovrahmi – vraj pre „dobro“ myšlienky. Jeden júnový prieskum verejnej mienky v pásme Gaza ukázal, že až 78 percent tamojšej populácie podporuje samovražedné atentáty na Izrael, zatiaľ čo podstatne menej – 60 percent, je za mierové rozhovory s Izraelom.
Zatiaľ čo na začiatku 90. rokov bolo ťažké nájsť dobrovoľníkov, po zlyhaní mierového procesu a začiatku intifády v septembri 2000 začali vraj adepti na mučeníkov ponúkať svoje služby doslova húfne. Predtým museli vodcovia radikálnych hnutí ako Hamas a Islamský Džihád podrobiť kandidátov na samovražedné útoky intenzívnemu „duchovnému“ vymývaniu mozgov, ako i teroristickému výcviku. Dnes sami priznávajú, že takéto úsilie už nemusia vynakladať. V palestínskej spoločnosti vznikla atmosféra vysokej úcty k rodinám pozostalých.
Izrael s hrôzou zisťuje, že vzniklo čosi ako továreň na samovražedných teroristov. Na každom útoku pracuje niekoľko plánovacích a podporných tímov, ktoré sa na samotnom atentáte osobne nepodieľajú. Ide o vodičov áut, vyhľadávačov terčov, chemikov vyrábajúcich výbušniny, elekrikárov, odborníkov na kovy. Väčšina výbušnín je vyrobená v improvizovaných laboratóriách. Cena každého výbušného pásu, ktorý má samovrah pripevnený na tele, sa pohybuje od 1500 do vyše 4 000 dolárov, v závislosti od kvality.
Po samovražednej akcii sponzorujúca organizácia obyčajne dodá médiám videokazetu s posledným, triumfálnym vystúpením samovraha. Organizácia zaplatí za jeho pohreb, vrátane stanu pred obydlím jeho rodiny, kam môžu prísť susedia na kávu vyjadriť sústrasť. Pozostalí dostanú od Hamasu trvalú penziu od 300 do 600 dolárov mesačne, vrátane zdravotného zabezpečenia pre celú rodinu, ako i prípadné vzdelanie deťom. Iracký prezident Saddám Husajn podľa týždenníka Time dáva rodinám jednorázovú finančnú podporu – či odmenu – 20 000 dolárov, čo je zvýšenie oproti predchádzajúcim 10 000 dolárom. Pred šiestimi mesiacmi ju zvýšil vraj ako prejav solidarity.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|