|
|
| |
|
Dnes je streda, 7. január 2009 |

|
|

|
21. apríl 2002
|
Americký atlas - Oxford v štáte Mississippi
|
Fedor Sutoris
|
Mestečko Oxford v štáte Mississippi má necelých 12 tisíc obyvateľov — a ročne vyše milióna turistov. A to bolo predtým, než ho nedávno jeden z vplyvných časopisov pre turistiku zaradil medzi 12 amerických — ako to doslovne označili — mestských "drahokamov" hodných návštevy.
Názov mississippského Oxfordu nepripomína známe anglické študentské mesto náhodou. V časoch, keď v Uhorsku písal buditeľské básne Ján Kollár, si vtedajšia h⁄stka tunajších obyvateľov určila za cieľ povzbudiť vzdelanie na juhu Spojených štátov. Poslancov mississippského parlamentu sa im podarilo presvedčiť veľmi rýchlo, a tak do 4 rokov od oficiálneho založenia Oxfordu malo mestečko aj prvú mississippskú univerzitu.
Tunajšie malé múzeá hovoria o minulosti Oxfordu ako o dejinách opakovaného prekonávania pohrôm: požiar založený víťazmi v americkej občianskej vojne v 19. storočí, epidémia žltej zimnice s mimoriadnym počtom obetí, nástup nízkych cien bavlny v zahraničí, kotrým tunajší pestovatelia s americkými vysokými príjmami a nákladmi neboli schopní konkruovať. A napokon roku 1962 vtedy v Amerike známe nepokoje, keď sa na tunajšiu univerzitu zapísal prvý černoch. Miestne múzeá výsledky vyčínania bielych výtržníkov charakterizujú ako najväčšie škody v Oxforde od občianskej vojny. Historické fotografie dokresľujú úroveň tých, ktorí chceli degeneráciu svojej mysle zakryť nezmyslami o farbe kože: po zničených uliciach a parkoch zostala po vandaloch aj záplava fliaš a plechovíc od alkoholu. Oxford sa spamätal aj z rasistického ošiaľu: dnes percento černochov na tunajšej univerzite prekračuje americký priemer.
Nič z toho by sem pravdaže neprilákalo milión návštevníkov ročne, hoci Oxford sa hrdí, že mestský úrad pre propagáciu turistiky tu vytvorili už pred 70 rokmi. Mestečko vďačí za veľký záujem tomu, že sa stalo inšpiráciou románového sveta jedného z dnes klasických amerických spisovateľov Williama Faulknera. Nevšedný štýl a niekedy až hypnotická južanská atmosféra jeho tvorby mala nadšencov už v prvej polovici 20. storočia, no Faulknerovo miesto v americkej literatúre a miesto Oxfordu na turistickej mape spečatila Nobelova cena, ktorú dostal roku 1950. A tak k desiatkam miestnych čitateľov, ktorí v románoch svojho spoluobyvateľa a krátky čas aj poštára hľadali spodobených susedov a niekedy našli aj samých seba, sa odvtedy pridávajú zástupy milovníkov Faulknerovej tvorby, ktorí tu počas dovolenky pre svoje potešenie dešifrujú skutočnosť stojacu za niekedy len málo premenenou fantáziou jeho románov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|