Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       28. apríl 2002 V Izraeli prekvitajú obchody so zbraňami a ochranky Nataša Dudinská Izraelsko-palestínsky konflikt si za 19 mesiacov vyžiadal nielen vysoký počet obetí, ale má i ťažký ekonomický dopad na obe spoločnosti. Palestínska ekonomika je v katastrofálnom stave a tá izraelská ju pomaly ale isto nasleduje tiež. V Izraeli dnes prekvitajú snáď len obchody so zbraňami a firmy, ktoré zabezpečujú ozbrojenú ochranu. V Izraeli má štvrť milióna ľudí povolenie nosiť osobnú zbraň – buď preto, lebo si to vyžaduje ich práca alebo žijú v rizikových oblastiach. Dnes však väčšina Izraela pôsobí ako riziková oblasť, pretože nebezpečenstvo útoku hrozí všade, nielen niekde v pohraničí či na okupovaných územiach. A tak počet ľudí túžiacich po zbrani neustále stúpa, no ministerstvo vnútra sa zatiaľ drží svojich prísnych kritérií. V mierových časoch bolo podaných 4 400 žiadostí ročne a povolených polovica. V roku 2001, t.j. uprostred intifády sa počet žiadostí takmer zdvojnásobil a zo 7 800 žiadajúcich dostalo povolenie 4 600. Záujem o kúpu osobnej zbrane obzvlášť prudko vzrástol po nedávnom ozbrojenom útoku na reštauráciu v Tel Avive. Jednému zo stolujúcich sa totiž podarilo zastreliť útočníka, ktorý pálil zo samopalu na ľudí uprostred večere. Mnoho ľudí si však uvedomuje, že i keď im osobná zbraň dáva určitý pocit bezpečia, sotva ich uchráni v prípade útoku. Väčšina palestínskych útokov je totiž samovražedných, pri ktorých vám žiadna pištoľ nepomôže. A aj keby ste teroristu spozorovali predtým, než vybuchne, sú tu hneď dva problémy. Po prvé, je veľmi ťažké si byť stopercentne istý, že ide o teroristu a po druhé, ak ho zasiahnete v mieste, kde ma uložené výbušniny, sami spôsobíte výbuch. A už vôbec nechcete myslieť na to, že by ste v panike mohli zastreliť niekoho úplne iného. A tak Izraelčanom neostáva nič iné, ako sa spoliehať na profesionálov – vojakov, policajtov a v poslednej dobe hlavne súkromných ochrancov. K izraelskému miestnemu koloritu vždy patrili strážcovia, ktorí vám kontrolujú tašky či kabelky pri vstupe do školy, obchodného domu, úradnej budovy, autobusovej stanice, či kina. No po nedávnej vlne teroristických útokov stoji ozbrojená ochranka takmer pred každou kaviarňou či obchodíkom, a dokonca i na morských plážach. A na svadbe sa môžete cítiť ako v nejakom mafiánskom filme – už na parkovisku vás totiž vítajú muži v čiernych oblekoch a so samopalom v ruke. Dopyt je taký veľký, že firmy na zabezpečenie ochrany už nestačia dodávať vyškolených a ozbrojených strážcov. Jedna z nich dokonca začala ponúkať ochrancov s hračkárskou pištoľou. A niektoré škôlky chránia sami rodičia – na striedačku, i keď väčšina matiek používa mobilný telefón ako jedinú zbraň. Úrad práce prišiel so svojráznym riešením problému. Rastúcemu počtu nezamestnaných, ktorý je tiež dôsledkom vojnovej situácie, ponúka prácu v bezpečnostnej firme. Tým, ktorí ponuku odmietnu, hrozí zrušením nezamestnaneckej podpory. Samozrejme, že nie každý chce alebo môže prijať prácu, v ktorej ide o život. A to ešte za minimálny plat a bez poplatkov za riskovanie života. O to viac si Izraelčania vážia strážcov, ktorí napriek všetkému, hrdinsky vykonávajú svoju prácu. Nedávno si jeden strážca vyslúžil, množstvo kvetov, ba i štedrý šek za to, že vlastným telom zabránil teroristovi s bombou v ruksaku pred vstupom do obľúbenej jeruzalemskej kaviarne. Iný obetavý strážca sa už vďaky nedožil a ostali po ňom štyri siroty. Zachránil však život mnohým kupujúcim v supermarkete. I napriek tomu, že kaviarne strážia urastení mladíci s pištoľou za opaskom či puškou na pleci, väčšina z nich zíva prázdnotou. Bez kaviarní sa žiť dá, i keď smutno, no na nákupy ľudia musia. Akurát, že si dnes vyberajú supermarkety nie podľa cien ale podľa toho, akú pôsobivú ochranku majú. Najobľúbenejšími sa stávajú malé obchodíky v zapadnutých uliciach, kde je menšia šanca na útok. Faktom však zostáva, že jedinú skutočnú ochranu dokáže Izraelčanom zaručiť iba mier s Palestínčanmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...