Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       28. apríl 2002 Taxikárske špecifiká Moskvy Anna Rausová Ak sa chce cudzinec v Moskve odviezť taxíkom, musí sa na chvíľu vrátiť do svojich mladých čias a zahrať sa na stopára. Oficiálne taxíky majú, podobne ako v iných východoeurópskych metropolách, často prehnané sadzby. Keď si cudzinec, neznalý miestnych pomerov do oficiálneho taxíka sadne, netuší, akú čiastku bude musieť zaplatiť. V ruskej metropole sa ujali tohto remesla aj náhodní „dobrovoľníci“, takže výsledkom je neprehľadná situácia medzi oficiálnymi a tzv. neoficiálnymi taxíkmi. A práve pri tých druhých sa na chvíľu teraz pristavíme, pretože sú dôkazom, že ľudská tvorivosť v podnikaní niekedy nepozná medze. V Moskve sa môže stať taxíkom ktorékoľvek auto a taxikárom na chvíľu aj ktorýkoľvek vodič. Cudzinec sa o tom presvedčí tak, že sa postaví na chodník ku kraju niekoľkoprúdovej diaľnice a zamáva na znamenie toho, že sa chce niekam odviezť – inými slovami – že potrebuje taxík. Odvezie ho potom ktokoľvek, na koho naďabí - od diplomovaného geofyzika cez bývalého veliteľa výsadkárov, profesionálneho vodiča, počítačového špecialistu až po vysokého úradníka daňového úradu. Výber automobilu sa tiež značne rôzni: siaha od autoparku štátnej administratívy, cez vozidlo pohrebného ústavu (v prípade, že je prázdne), až po sanitku či niekedy dokonca mercedes zazobaného podnikateľa. Ten si práve odskočil na obed do luxusnej reštaurácie a jeho vodič sa zatiaľ bezcieľne premáva mestom: využije tvorivo chvíľu voľna a „zataxikárči si“, samozrejme nie v rámci dobročinnosti. Tak ako sa rôznia autá a zamestnania príležitostných „taxikárov“, tak sú odlišné i poplatky za urýchlený odvoz, ale i pravidlá náhodného servisu a požiadavky jednorázových podnikateľov. Niektorí neznesú, aby sa v ich aute fajčilo, iní zasa fajčia ako komín. Najprv sa však treba dohodnúť na kľúčovej veci, ktorou je trasa. A to nie je veru vzhľadom na labyrint moskovských ulíc úloha jednoduchá: taxikárska odysea sa preto začína dlhou debatou o tom, kadiaľ je to, pravda podľa „taxikára“, najrýchlejšie. Trasa samozrejme určuje výslednú finančnú sumu. Predmetom najvášnivejších diskusií však prekvapujúco nie sú peniaze, ale bezpečnostné pásy. Takmer všetci vodiči zahrnú návštevníka Moskvy výčitkami, ak len naznačí, že by sa chcel pripútať. Vodič to berie ako útok na svoje šoférske umenie a prejav malej dôvery voči schopnostiam jeho modelu auta. Ak si turista dovolí tú neslýchanosť, že si zapne bezpečnostné pásy, môže sa mu stať, že tzv. taxikár si z neho bude uťahovať kvôli naivnému dodržiavaniu zákona. Prečo? V Moskve nie sú bezpečnostné pásy potrebné. Veď jej cesty sú natoľko bezproblémové, že nanajvýš sa ohnú blatníky, ale pasažierom sa nič nestane. Autá Made in Russia sa navyše môžu veľmi ľahko spontánne vznietiť, takže čo najrýchlejší únik je prioritou. Niektorí vodiči zasa pyšne argumentujú, že jazda ruskými autami, napríklad Volgou, je taká bezproblémová a hladká, že o havárii vlastne nemôže byť ani reči. Takže ak v Moskve potrebuje cudzinec taxík, môže očakávať, že ho odvezie špičkový neurochirurg na síce obstarožnej, ale stopercentne spoľahlivej starej, dobrej Volge. Nemusí sa obávať žiadneho úrazu, pravda za predpokladu, že bude ignorovať bezpečnostné pásy. Aj tak by s nimi pôsobil ako nedôverčivý čudák, ktorý chce nasilu dodržiavať zákony.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...