Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       28. apríl 2002 Správny chlap Thor Heyerdahl Jaroslav Rozsíval Pred niekoľkými dňami zomrel najslávnejší bádateľ 20.storočia Thor Heyerdahl. Pavol Hammel a Boris Filan zložili svojho času pesničku Správny chlap a venovali ju vtedy zosnulému režisérovi Jánovi Roháčovi. Režiséra Roháča som síce nepoznal, ale jeho prácu áno. Rovnako som nemal možnosť sa zoznámiť s nórskym archeológom, cestovateľom, spisovateľom a bádateľom Thorom Heyerdahlom, ale viem, že to bol tiež jeden z tých správnych chlapov, za ktorých hovoria predovšetkým ich činy. Napriek tomu, že Thor Heyerdahl je už dnes na pravde božej, jeho dielo zostalo pevne zakorenené tu na Zemi - medzi ľuďmi, o ktorých pôvod a históriu sa tento najpopulárnejší bádateľ 20.storočia tak zaujímal. Heyerdahl sa narodil v roku 1914 v rodine majiteľa pivovaru v nórskom Larviku. V roku 1936 sa mladý Thor, ktorý dovtedy trpel strachom z vody, naučil plávať. O jedenásť rokov neskôr, krátko po skončení druhej svetovej vojny, prekonal vtedy 33 ročný Nór na obyčajnej plti z balzového dreva spolu so svojim priateľmi Tichý oceán, aby dokázal svoju teóriu, publikovanú po prvý raz v roku 1941, že prví obyvatelia Polynézie prišli do tejto oblasti z južnej Ameriky a nie z Ázie. Jeho praxou overená teória narazila síce na odpor mnohých vedcov, ale Heyerdahl vtedy svojim činom doslova šokoval svet – nadchol ľudí pre ideály, prinavrátil povojnovému svetu zmysel pre naozajstné hodnoty a napriek pretrvávajúcim sporom vedeckých kruhov vniesol do bádania nielen dobrodružný, ale predovšetkým globálny rozmer: Heyerdahl pokračoval nielen v rozvíjaní teórie o migrovaní a pôvode Polynézanov výskumom oblasti Pacifiku, ale sústredil sa aj na iné možnosti antického cestovania po mori – po tom, čo zistil určité podobnosti v konštrukčných princípoch starých Egypťanov a Inkov. Heyerdahl si dal postaviť papyrusovú loď podľa dodnes zachovaných stavebných postupov amerických Indiánov a preplavil sa s ňou – na druhý pokus dokonca úspešne – z Afriky do Ameriky. Jeho plavba na lodi Ra II. v roku 1970 doslova postavila na hlavu dovtedy platnú teóriu o možnosti objavenia Ameriky. Heyerdahl totiž dokázal, že zaoceánske plavby sa dali uskutočniť aj v dávnej minulosti - a to s použitím na oko primitívnych navigačných technológií. Vari najväčším a najperspektívnejším prínosom Thora Heyerdahla do modernej archeológie je jeho snaha spájať viaceré samostatne pôsobiace vedecké disciplíny. Tvrdí to aj genetička z Univerzity v Oslo Erika Hagelbergová. Podľa nej spočíva Heyerdahlov prínos predovšetkým v prekračovaní hraníc medzi jednotlivými vedeckými disciplínami, i keď na druhej strane skonštatovala, že genetický výskum súčasných obyvateľov Pacifiku zatiaľ jednoznačne nepotvrdil, ale ani nevyvrátil Heyerdahlovu teóriu o pôvode Polynézanov. Nebolo tomu koniec–koncov inak ani v prípade Heyerdahlovej spolupráce s českým inžinierom Pavlom Pavlom, ktorý prišiel na možné vysvetlenie spôsobu prepravy gigantických sôch, vztýčených pradávnymi obyvateľmi Polynézie na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne. Heyerdahl navštívil tento ostrov niekoľko krát a vo svojich prácach písal aj o legendách miestneho obyvateľstva, podľa ktorých sa sochy na ostrove premiestňovali postojačky. Heyerdahl si na svoju spoluprácu s českým inžinierom spomínal takto: "Je jeden mladý český inžinier, ktorý čítal moju správu o našich skúsenostiach z tých čias a sám urobil štyri a pol metrový model jednej sochy z cementu v Československu a s pomocou menej ako dvadsiatich mužov a s lanami dokázal pomerne rýchlo vrtieť sochou dopredu vo vzpriamenej polohe." Heyerdahl umožnil českému inžinierovi, aby si svoju teóriu vyskúšal aj priamo na mieste, na Veľkonočnom ostrove, s naozajstnou sochou, čo sa mu napokon aj úspešne podarilo. Heyerdahlova práca sa jednoducho stala inšpiráciou novým generáciám nadšených bádateľov. A svojim netradičným, takmer schliemanovským prístupom k archeológii sa Thor Heyerdahl napokon zaslúžil aj o odkrytie antických pyramíd na Kanárskych ostrovoch, kde strávil aj posledné roky svojho života. Zomrel vo veku 87 rokov v severotalianskom Colla Micheri v kruhu svojej rodiny ako šťastný a správny chlap.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...