|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|

|
6. máj 2002
|
Fenomén "Barbie"
|
Anna Rausová
|
V Kaleidoskope SE sa teraz prenesieme na chvíľu do sveta dievčenských snov a hračiek. V Los Angeles zomrela nedávno vo veku úctyhodných 85 rokov Ruth Handlerová, tvorkyňa bábiky Barbie. Jednými obdivovaná, druhými zatracovaná Barbie sa stala svetoznámou hračkou.
Bábika Barbie sa narodila v roku 1959. Bola teda súčasťou povojnového boomu nielen detí, ale aj priemyslu. Meno dostala po Barbare, dcére svojej duchovnej matky. Ruth Mosková sa narodila ako desiate dieťa do rodiny poľských prisťahovalcov, ktorí sa usadili v Detroite. Vtedy ešte netušila, že aj ona sa stane súčasťou amerického sna o úspešnosti. Táto podnikateľka s ostrými lakťami, ktorá začínala aj s mužom najprv výrobou nábytku pre bábiky, fotografických rámikov a podobných výrobkov v dielni v ich garáži, neskôr rozšírila sortiment o nový typ bábiky - „Barbie“.
Prišla na svet v čase, keď bola typická bábika malým bábätkom. Ruth Handlerová sa rozhodla, že vymyslí pre svoju vlastnú dcéru fyzicky zrelšiu „slečnu“ na hranie. Modrooká Barbie so zlatožltými vlasmi, osím pásom, zdravo vyvinutým poprsím a filmovými štíhlymi bokmi sa pri svojom predstavení na americkom veľtrhu hračiek v New Yorku v roku 1959 stala okamžite senzáciou. Len za prvý rok po uvedení na trh sa predalo vyše 350 000 kusov.
Tvorcovia Barbie nezaspali na vavrínoch, komerčný úspech zhodnotili sprievodnými produktami, oblečením, doplnkami, nehovoriac o jej druhovi Kenovi a ďalších vrstovníčkach. Za celé desaťročia sa predala vyše jedna miliarda „Barbín“ v 150-ich krajinách sveta. Tvrdia to aspoň americké noviny Los Angeles Times.
Barbie však nezostala iba hračkou. Stala sa kultúrnym fenoménom, ikonou modernej doby, zdôrazňujúcej fyzický ideál – ženský i mužský. Tvorivosť podnikateľov nepoznala medze. Aby mohla preniknúť na čo najviac trhov našej planéty, nadobudla zlatovlasá Barbie najrôznejšie etnické podoby. Stala sa tiež terčom útokov feministických hnutí, ktoré okrem iného kritizovali príliš ideálnu podobu Barbie. Jej éterické tvary vraj môžu spôsobiť o dorastajúcich dievčat nízky obraz o sebe a z toho vyplývajúce hlboké komplexy. Niektorí rodičia dokonca svojim deťom Barbie zakázali, lebo vraj môže byť dôvodom takých civilizačných neduhov, akým je napríklad zhubná túžba po chudnutí.
Hračkársky priemysel zareagoval na feministické výčitky, o podľa nich stereotypnom podaní ženy ako iba predstaviteľky fyzickej krásy, odpoveďou vo forme „Barbín“ najrôznejších profesií: v hračkárstvach sa tak ocitli Barbie-lekárky, Barbie-astronautky, zdravotné sestry, baletky, učiteľky, nevesty, rockové hviezdy, policajtky, dokonca i kandidátky na prezidentský úrad. Na výčitky, že Barbie nie je vhodná ako hračka, pretože nepodporuje rozvoj materinských inštinktov, mala jej „mama“ – Ruth Handlerová – veľmi prostú odpoveď: „Mojou filozofiou je, aby sa prostredníctvom Barbie mohlo každé dievčatko stať tým, kým si praje byť“. A my k tomu dodajme, že na snoch nie je nič zlé. Slávny americký spisovateľ Truman Capote kedysi povedal: Kto nesníva, ani sa nepotí.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|