|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|

|
6. máj 2002
|
Americký atlas: Williamsburg
|
Fedor Sutoris
|
Mestečko Williamsburg patrí k najzachovalejším pamiatkam dejín príchodu Európanov do Severnej Ameriky. Leží asi 250 km južne od Washingtonu a bolo by ho možné označiť za skanzen, ibaže na rozdiel od väčšiny skanzenov sem jeho tvorcovia nijaké stavby neprivážali. Na priestore asi 70 hektárov tu udržiavajú celé malé mestečko bez obyvateľov — do veľkej miery v podobe, akú malo v 18. storočí. Kolónia, v ktorej býval Williamsburg hlavné mesto, však bola ešte asi o 100 rokov staršia: vznikala v časoch, keď veľkú časť Strednej Európy obsadzovala turecká ríša.
Kým k dejinám severoatlantického pobrežia Ameriky patrí osídľovanie náboženskými skupinami, ktoré tam hľadali slobodu od prenasledovania v Británii, európske osídlenie tunajších južnejších brehov bolo od samých začiatkov výsledok zorganizovanej a pomerne rýchlej kolonizácie. Celú tunajšiu kolóniu nazývali Virgínia podľa anglickej takzvanej "panenskej kráľovnej" Alžbety zo 16. storočia, a tak sa zakladateľom Williamsburgu okolo roku 1700 zrejme zdalo samozrejmé, že nové hlavné mesto kolónie pomenujú po svojom britskom kráľovi.
Dávny Williamsburg je teda aj svojím plánovaným vznikom ozajstným historickým predchodcom väčšiny severoamerických miest. Pravidelné rozloženie ich ulíc križujúcich sa v pravých uhloch je pre Američanov samozrejmosť, no práve tým sa americké mestá tak významne odlišujú od toho, čo si pod označením "mesto" predstaví Európan. A tak návštevník nájde vo Williamsburgu asi 500 budov prehľadne postavených pozdĺž 3 rovnobežných, vyše kilometra dlhých ulíc popretínaných v pravidelných 150 až 300-metrových intervaloch na ne kolmými kratšími ulicami, ktoré dovedna vytvárali centrum bývalého hlavného mesta. Sú medzi nimi cielene vybudované výstavné budovy koloniálnej správy, aj spontánnym rozvojom vzniknuté obchodíky, krčmy, lekárne, obytné budovy a k nim patriace stavby. No akejkoľvek stavebnej činnosti tu predchádzalo narysovanie šachovnice budúcich ulíc.
Takýto postup je v Spojených štátoch živý dodnes. Kým vo Williamsburgu sa človek pozerá už na výsledok dávneho amerického mestského plánovania, niekoľko tisíc kilometrov odtiaľto na západ si môže pozrieť rovnakým postupom vytváraný predobraz možnej budúcnosti. Na častiach rozsiahlych neosídlených území tam zatiaľ len nevýrazne vyznačené šachovnice poľných, lesných ba aj púštnych ciest už dávno čakajú na domy a asfalt budúcich generácií stále pribúdajúceho ľudstva.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|