|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|

|
12. máj 2002
|
Polnočná búrka
|
Peter Gabaľ
|
V New Yorku sa na konci prvej májovej dekády uskutočnilo osobitné zasadanie Valného zhromaždenia OSN venované deťom. Reč bola o výsledkoch uplatňovania Svetovej deklarácie o prežití, ochrane a rozvoji detí. V tom istom čase u našich západných susedov v Českej republike vrcholila spoločenská diskusia o tom, ako ďaleko až môže zájsť štát pri ochrane detí. Prvým dôsledkom diskusie je odvolanie sociálnej pracovníčky, ktorá rozhodla o odňatí dieťaťa s neobvyklým menom jeho rodičom a umiestnení do kojeneckého ústavu.
Bolo to v lete minulého roka. Okolo polnoci, za krajne nepriaznivého počasia – počas búrky – sa v jednej západočeskej dedine narodilo dievčatko. To, že sa narodilo doma a nie v pôrodnici, nebolo dielom náhody, a nesúviselo to ani so spomínaným počasím. Išlo o rozhodnutie rodičov, vyznávajúcich životný štýl čo najväčšej spätosti s prírodou. V duchu tejto životnej filozofie sa rodičia rozhodli nazvať i svoju dcéru: vybrali pre ňu meno Polnočná Búrka. Úradom sa však toto indiánske meno nepáčilo. Ohodnotili ho ako nenáležité a odmietli vystaviť dieťaťu rodný list. Rodičia sa dostali aj do ďalších konfliktov so štátnou mocou. Odmietali navštevovať lekára a absolvovať povinné očkovania, čo úrady ohodnotili ako ohrozenie zdravia dieťaťa a odňali im ho. Vedúca tachovských sociálnych pracovníčok Tamara Seidlová vysvetľuje, že...
AUDIO: "Vzhledem k tomu, že to dítě nemělo doklady ve svém tři čtvrtě roce, tak si myslím, že to je tak závažný... a nebyla tam zdravotnická péče prováděna – žádná – z důvodu zábrany rodiny..."
...tak to považuje za...
AUDIO: "...život ohrožující pro to dítě."
Umiestnenie dieťaťa v dojčenskom ústave z iniciatívy štátnych sociálnych pracovníčok sa nestretlo s pochopením ich dobrovoľných kolegov. Predsedníčka Fondu ohrozených detí Marie Vodičková považuje tento postup úradov a súdu za prehnane tvrdý:
AUDIO: "To dítě bylo zdravé, v pořádku, a jestli tam byly nějaké problémy s rodným listem nebo očkováním... U nás, myslím, jsou tisíce dětí, které rodiče odmítají dát očkovat. Může se o tom diskutovat, jestli je to správné nebo ne, jsou jistě argumenty pro i proti, ale rozhodně to není důvod, aby se toto dítě odebralo do ústavu!"
V Českej republike sa začala široká diskusia.
Jedna jej časť sa zamerala na otázku povinných očkovaní. Skupina zástancov alternatívnej medicíny vypracovala petíciu spochybňujúcu očkovania kvôli ich údajným vedľajším účinkom. Podobné diskusie nie sú žiadnou novinkou: v Británii ich nedávno vyvolala úradmi i odborníkmi odmietaná štúdia, podľa ktorej očkovanie proti osýpkam, príušniciam a rubeole súvisí s autizmom detí. Lekári v Českej republike, Británii či napríklad v Spojených štátoch však zhodne tvrdia, že riziká nepriaznivých vedľajších účinkov sú menšie, než riziko neposkytnutia ochrany dieťaťu pred tuberkulózou, čiernym kašľom a ďalšími spomínanými chorobami.
Lenže - nie je práve tak ústavná výchova pre dieťa väčším rizikom, než jeho ponechanie vrtochom rodičov?
Opäť hovorí predsedníčka Fondu ohrozených detí Marie Vodičková:
AUDIO: "Prostě řada těch dětí takto teda si prožije těžké trauma, pak se to třeba podaří vyřešit,, že třeba po několika týdnech nebo měsících se to dítě dostane k babičce nebo třeba k tomu druhému rodiči, ovšem ten pobyt v ústavu a tu šílenou situaci, kdy bylo násilně vlastně odebráno, což to dítě musí vnímat jako únos ze strany cizích lidí, tak to jako... to teda už z něj nikdo nevymaže."
Tachovská sociálna pracovníčka Tamara Seidlová však na otázku, či by – hoci svojská - starostlivosť rodičov predsa len nebola lepšia, než tá ústavná, povedala:
AUDIO: "Jistě, pokud si rodina plní svoji funkci."
Časť českej verejnosti však pani Seidlová nepresvedčila, a zrejme ani svojich šéfov, pretože už pár dní nie je vedúcou príslušného sociálneho odboru, aj keď nadriadený, ktorý ju odvolal, odmietol potvrdiť súvislosť tohto rozhodnutia s prípadom Polnočnej búrky. Mimochodom, dievčatku dali rodičia meno Eliška Gaja, aby po tri štvrte roku konečne dostalo rodný list a aby súd mohol zmeniť rozhodnutie o odňatí dieťaťa rodičom. Občianske iniciatívy však volajú po zárukách štátu, aby sa podobné prípady neopakovali a diskusia pokračuje. A je o čom hovoriť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|