Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       12. máj 2002 Parametre vesmírnej turistiky Jaroslav Rozsíval “Haló, dobrý deň, to je NASA? Tu Kováčik. Koľko miest máte ešte voľných na Mesiac? Už ani jedno? Hm, v tom prípade by som si teda mohol objednať iba víkend na orbitálnej stanici, alebo jeden oblet Zemegule, však? Aha, no tak to si radšej počkám na ten Mesiac, aj s pristátím na odvrátenej strane, áno, ďakujem. Takže zavolám o týždeň. Dopočutia.” Tak nejako by mohol v dohľadnej budúcnosti vyzerať rozhovor majetného obyvateľa našej planéty so zákazníckym centrom ruskej, americkej, či ktovieakej inej centrály vesmírnej turistiky. Tá síce dnes ešte zďaleka nedosahuje rozmery, načrtnuté v predchádzajúcom telefonáte, ale - existuje. A to stačí. Stačí aspoň na rozvíjanie našej nekonečnej fantázie á la Vesmírna Odyssea 2001. Píše sa rok 2002. Na orbitálnu dráhu okolo Zeme vyštartovala ruská kozmická loď Sojuz s trojčlennou posádkou na palube. Jeden z kozmonautov je prvý „afronaut“ a zároveň druhý vesmírny turista, Juhoafričan Mark Shuttleworth. Za svoju letenku zaplatil ruskej vesmírnej agentúre rovných 20 miliónov dolárov, teda okolo 920 miliónov slovenských korún. Z tejto sumy dokáže ruský vesmírny výskum jestvovať pomerne slušnú dobu, kým zase neponúkne jedno svoje miesto v zastaralej, no stále funkčnej kozmickej guli typu Sojuz inému záujemcovi. Tým prvým, ako je všeobecne známe, bol Američan Dennis Tito, ktorý však spôsobil Moskve nejednu horúcu chvíľku, keďže voči jeho pobytu na orbitálnej stanici ISS mala americká strana vážne výhrady. Ktovie prečo vlastne? Asi aj preto, že Titovu ponuku na zaplatenie letenky do vesmíru za možnosť stráviť zopár dní na palube amerického raketoplánu predtým odmietla. Príznačné je, že Shuttleworth je boháčom, ktorý si svoje milióniky zarobil predovšetkým na obchode s internetom. Teda na technológii, ktorá k vesmíru nemá až tak veľmi ďaleko. Po návrate na Zem, ktorý v ruskej verzii prebieha ešte stále za veľmi tvrdých podmienok pristátia v návratovej kapsli, prechádzajúcej atmosférou za oveľa riskantnejších podmienok, ako v raketopláne, vyhlásil Shuttleworth, že to bola tá najúžasnejšia skúsenosť v jeho živote. Shuttleworth pritom neľutoval ani jeden svoj dolár: Vidieť našu modravú planétu z nadhľadu vesmírnej lode, či orbitálnej stanice, vznášajúcej sa kilometre nad povrchom matičky Zeme, je čosi, čo aj on označil na fantastický zážitok, ktorý sa navždy vryje do jeho pamäti. 28 ročný milionár strávil pritom iba 10 dní vo vesmíre, z toho 8 dní na palube novučičkej orbitálnej stanice ISS. Tam sa ale v bezváhovom stave nevznášal bezcieľne, ale podieľal sa aj na vedeckom výskume vírusu HIV, spôsobujúceho smrteľnú chorobu AIDS, ktorou v jeho vlasti trpia milióny ľudí. Okrem toho sa okamžite po svojom obdivuhodnom výkone stal idolom juhoafrických tínedžeriek, čo je v každom prípade potešujúce zistenie. Na kazašskej stepi, kde Mark pristál spolu so svojimi parťákmi, ho však čakala predovšetkým jeho mamička a otecko, tak ako sa patrí. A pani mamá dokonca napriek zvýšenej nervozite vyhlásila, že jej syn svojou cestou do vesmíru vytýčil parametre pre všetkých ostatných, ktorí by v tejto aktivite chceli pokračovať. Ktovie, možno to bude práve ona, čo si v Kapskom meste otvorí cestovnú kanceláriu Bajkonur Travel, ponúkajúcu príjemný pobyt v bezváhovom stave solventným zákazníkom z internetovej branže. Mark Shuttleworth sa však zatiaľ chystá na okružnú jazdu po juhoafrických školách, aby deťom priblížil vesmírny výskum. Turista ako má byť. Mimochodom v Austrálii rozbehli medzitým televíznu súťaž The Star Town, ktorej víťaz sa bude môcť uchádzať o let na palube kozmickej lode Sojuz – a to v rokoch 2002 až 2003, vrátane krátkeho pobytu na orbitálnej stanici ISS. O účasť na súťaži prejavilo záujem už viac ako dvadsať ľudí z rôznych krajín sveta. Hovorca ruskej vesmírnej komisie Sergej Gorbunov sa síce k výberu kozmonauta-turistu prostredníctvom televíznej súťaže vyjadril dosť skepticky, ale rokovanie výcvikového centra v Hviezdnom mestečku s usporiadateľskou agentúrou súťaže Techno Import potvrdil. Nuž, ktovie, čo to bude za svet, až vám raz v zube zazvoní telefón a na vnútornej strane vašich okuliarov sa objaví detail krásnej letušky, ktorá vám oznámi, že ste boli práve vylosovaní v súťaži o vianočnú letenku na Mars pre dvoch - bez letiskových poplatkov. Je možné, že letiskové poplatky budete môcť zaplatiť, ale je takisto možné, že imigrační úradníci z Marsu vám na letisku nepovolia vstup do rakety a vaša letenka prepadne v prospech sympatickej cestovnej agentúry Bajkonur Travel so sídlom v Kapskom meste. Bude to už ale jednoznačne celkom iný svet. Svet, ktorého parametre vytýčili na začiatku dvadsiateho prvého storočia pionieri vesmírnej turistiky Američan Dennis Tito a Juhoafričan Mark Shuttleworth. Česť ich miliónom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...