Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       19. máj 2002 Island nechce stratiť americkú základňu Keflavik Daniel Raus V tomto týždni sa konalo dôležité zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO na Islande. Okrem iného tam padlo rozhodnutie o vzniku spoločnej rady Aliancie a Ruska. Symbolické bolo pritom miesto rokovaní, pretože práve na Islande sa pred 16-timi rokmi stretol vtedajší americký prezident Ronald Reagan so sovietskym komunistickým vodcom Michailom Gorbačovom a začali sa nové vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Island má ale tiež svoje záujmy, a tie sú z nášho pohľadu pozoruhodné. Island je nezvyčajná krajina, nielen kvôli sopkám, gejzírom a termálnym prameňom. Je to tiež členská krajina Severoatlantickej aliancie, ktorá nemá vlastnú armádu. 250 000 obyvateľov tohto ostrova, ležiaceho, ako sa hovorí, Pánu Bohu za chrbtom, si môže dovoliť spomenutý luxus vďaka jednej maličkosti: o ich bezpečnosť sa starajú Spojené štáty. Všetko má svoju históriu, ktorá sa v tomto prípade začala pre potomkov legendárnych Vikingov v čase 2.svetovej vojny. Americké lietadlá vtedy uskutočňovali operácie v Európe a potrebovali mať miesto na medzipristátie, kde by doplnili palivo. Island bol priam ideálny. Američania teda vybudovali letisko a základňu Keflavik, ktorú používajú dodnes. Mierové využívanie Keflaviku bolo stvrdené zmluvou z roku 1951. V časoch stalinizmu a zvrátených komunistických snov o svetovláde sa Washington zaviazal, že bude naďalej využívať základňu, a čo je dôležité, že zabezpečí tiež obranu tradične neutrálneho Islandu. Mimochodom, aj všetky civilné medzinárodné lety na ostrov sa dodnes začínajú a končia na tomto letisku. Nasledujúce vlády v Reykjavíku teda vždy trvali na prítomnosti amerických lietadiel aj posádky v počte 2000 ľudí, pretože vďaka nim mali skvelé medzinárodné letisko. Teraz majú ale islandskí predstavitelia vrásky na čele. Administratíva prezidenta Busha totiž uvažuje o stiahnutí amerických vojakov. Dôvodom je nová stratégia, ktorá má byť prispôsobená nebezpečenstvám 21.storočia. Na ostrove zavládli pocity medzi smútkom, rozčarovaním a zdesením. Viacerí politici otvorene hovoria o obavách, že Američania ich opustili. Nič ale nie je také horúce, ako sa môže zdať. Plánom Washingtonu je to, že by bezpečnosť Islandu garantovali odteraz spoločné európske sily. Proti ich vytvoreniu sa však Reykjavík vždy tvrdo staval. Ešte v tomto roku by sa teda mali konať rozhovory o budúcnosti Keflaviku. Diplomati z Islandu sa na nich pokúsia presvedčiť Washington o potrebe zachovania terajšieho stavu. Aj keby sa im to ale podarilo, čosi sa predsa len zmeniť musí. Ako povedal nemenovaný politik, Island už nemôže mať letisko zadarmo, bude musieť prinajmenšom prispievať na záchranné operácie alebo aspoň odmetať sneh z pristávacích dráh.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...