|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
2. jún 2002
|
Jeruzalemský syndróm
|
Nataša Dudinská
|
Pre svojich obyvatelov je Jeruzalem mestom takmer ako kazde ine, i ked mozno omnoho starsie. Okrem pozemskeho Jeruzalema vsak existuje aj nebesky Jeruzalem - Jeruzalem nabozenskych predstav, extatickych proroctiev, tuzobnych snov a umeleckych fantazii. Snad kazdy clovek, ktory aspon trochu pozna biblicke pribehy, ma svoju predstavu o Jeruzaleme. A ta byva casto velmi vzdialena skutocnej podobe mesta.
Pri navsteve Jeruzalema, mnohi turisti ci putnici hladaju v spletitych ulickach ten svoj vysneny Jeruzalem. Niektori ho najdu, ini nie. Stretnutie so svatymi miestami vyvolava u mnohych ludi duchovne, ba extaticke zazitky. A niektorych navstevnikov Jeruzalem tak opanta, az zacnu mat pocit, ze su jednou z biblickych postav, ba i samotnym Jezisom ci Mesiasom. Tento pocit obvykle sprevadzaju halucinacie ci hlasy z nebies, ktore ich nutia, aby svoje necakane posolstvo zvestovali svetu. V tej chvili to este nevedia, ale prave podlahli zradnemu jeruzalemskemu syndromu.
Zacina to nevinne – clovek ma najprv iba silne nutkanie vnutorne sa ocistit tvarou v tvar svatym miestam. Zacne sa prehnane umyvat, ci ponarat do ritualnych kupelov. Potom si zmeni odev – najoblubenejsi je biely hav z hotelovych plachiet, co ma zrejme pripominat biblicky odev. No a primerane vystrojeny vyraza kazat do ulic. To je len jedna, i ked casta podoba tohto zvlastneho javu. Niekedy dotycna osoba iba nadsene vyspevuje do noci, tancujuc pri tom na starodavnych hradbach. Alebo sa mozete usalasit na jednom jeruzalemskom kopci a ocakavat navrat Jezisa so salkou caju, ako jedna anglicka dama. Inokedy vsak moze sposobit nasilne nepokoje a obete na zivotoch, ako v pripade jedneho Australcana, ktory v nabozenskom osiali zapalil mesitu al-Aksa na Chramovej hore.
Jeruzalem odveky posobil na ludi silnym dojmom, o com svedcia mnohe nabozenske texty i umelecke diela. Ale az v 80. rokoch 20. storocia dostal tento zvlastny jav pomenovanie jeruzalemsky syndrom. Sef miestnej psychiatrickej liecebne, dr. Yair Bar-El ho diagnostikoval ako psychiatricky problem vyzadujuci liecbu. Svojrazni podivini a samozvani proroci vzdy patrili k miestnemu koloritu a nie kazdy skonci na psychiatrii. Ale v pripade, ze clovek zasiahnuty jeruzalemskym syndromom sa zacne spravat agresivne ba az nasilne alebo je nebezpecny pre seba ci svoje okolie, policia uz vie, kam ho dopravit.
Na specialnom oddeleni jeruzalemskej psychiatrie si pacienta najprv pozorne vypocuju a snazia sa zistit, ci ide iba o chvilkove pobluznenie alebo o pripad s psychiatrickou minulostou. V prvom pripade postacia mierne sedativa a psychoterapia a po par dnoch sa dotycna osoba vobec nepamata na svoje podivne konanie. A hlavne sa citi strasne trapne a na svoju jeruzalemsku epizodu chce co najskor zabudnut. Patri totiz do kategorie tzv. cisteho jeruzalemskeho syndromu, to jest medzi ludi, ktori nikdy v minulosti netrpeli ziadnymi mentalnymi problemami. Ide prevazne o protestantskych putnikov z malych miest v Amerike, Kanade, ci Europe, na ktorych svate mesto neunosne zaposobilo.
Druhu skupinu tvoria ludia, ktori mali v minulosti mentalne poruchy a v Jeruzaleme sa im choroba nahle vratila – zrejme vdaka privelkemu nadseniu zo svatych miest. Nasadene lieky im obvykle pomozu. Najtazsie pripady sa vsak tykaju pacientov, ktori dlhodobo trpia schizofrenickou predstavou, ze su Jezisom, inou biblickou postavou, a prave to ich privadza do Jeruzalema. Tu ich chorobna predstava casto uplne pohlti. Tito pacienti sa po docasnom zotaveni posielaju domov na dlhodobu liecbu.
Az do nedavnej minulosti sa liecilo vyse 50 ludi rocne. V ocakavani noveho milenia sa ich pocet zdvojnasobil. Avsak vdaka neveselej politickej situacii sa turisti vytratili zo svateho mesta a experti na jeruzalemsky syndrom su v poslednych mesiacoch bez prace. Ako skonstatovala dr. Straussova: "Uz ani blazni do Jeruzalema nechodia."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|