Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. január 2009       2. jún 2002 Fenomén FUTBAL Peter Gabaľ Už tretí svetový športový sviatok je tu! Priaznivci športových zápolení sa tento rok nemôžu sťažovať – všetko sa začalo XIX. Zimnými olympijskými hrami, len pred pár týždňami sa historickým úspechom pre Slovensko skončili majstrovstvá sveta v hokeji a teraz sa svet díva na východ, do krajín vychádzajúceho slnka. Žiaľ, bez slovenskej účasti, a tak si tunajší fanúšikovia môžu vybrať, či budú držať palce slovanským bratom v mužstvách Poľska, Slovinska a Chorvátska, alebo či nechajú bokom pocity nacionálnej spriaznenosti a sústredia sa na vychutnanie drám a vášní, ktoré obvykle ponúkajú latinskoamerické a niektoré západoeurópske mančafty. Už akosi z podstaty veci patrí hokej viac národom od mierneho pásma na sever, kde ľad nepoznajú iba z chladničiek, zatiaľ čo na futbalových vrcholoch častejšie trónia južania, príznační horúcou krvou a vášňami neuveriteľných rozmerov. V športových súťažiach sa zápasí, zápolí a bojuje, a to pochopiteľne s rivalmi, súpermi a protivníkmi. Našťastie tu nemožno hovoriť o krviprelievaní, ale psychológovia tvrdia, že napokon nejde o nič iné, než o moderné formy tribalizmu, teda súdržnosti vo vnútri kmeňa a rivality, ba nepriateľstva voči príslušníkom kmeňov iných. Bojové tance a bojové pokriky, pomaľované tváre, oblečenie v tradičných farbách a totemy nie sú vlastné len prírodným národom, ale aj spoločnostiam, ktoré sa považujú za vrchol civilizovanosti. Aj keď v nich sa spájajú so športovými výkonmi. A hoci porazení tu neumierajú, tak tradičná symbolika zostáva zachovaná: odchádzajú do krajiny tieňov, ako sa kedysi hovorilo smrti, dnes je to skôr symbol zabudnutia, alebo aspoň odchodu z výslnia, čo svojím spôsobom v sebe tiež zahŕňa istú dávku krutosti. Lebo víťaz berie všetko: slávu, obdiv, úctu, a v konečnom dôsledku dobré živobytie. Ako po tohtoročnej zimnej olympiáde upozornil nestor českých hokejových trénerov Luděk Bukač, nie že by českí hokejisti boli technicky či výkonnostne horší ako pred rokom, ale ak raz stratia nimbus víťazov a zlatých chlapcov, ich reklamný potenciál sa prudko znižuje. Minerálka, automobil či poisťovňa majú cenu vtedy, ak ich konzumentom, vodičom či zákazníkom je práve víťaz. Nestačí, že je dobrý, ak nie je práve "number one". A reklama, to sú obrovské peniaze. Ale niekedy skutočne ide o život. Kolumbijského obrancu Andresa Escobara zastrelili rozhnevaní fanúšikovia po tom, čo pred ôsmimi rokmi vo svetovom pohári prehral svojmu tímu zápas so Spojenými štátmi nešťastným vlastným gólom. Z podobného uhla pohľadu sa na vec díva antropológ a etnológ Christian Bromberger z francúzskej univerzity Aix-Marseille, ktorý tvrdí, že v minulom storočí sa futbalové tímy zaradili medzi kľúčové symboly národných štátov a stali sa citlivým barometrom stavu medzinárodných a medzietnických vzťahov. Za vlády generála Franca v Španielsku sa Katalánci oháňali vlajkami FC Barcelona, pretože katalánske symboly boli zakázané, a rovnako sa so stavom vecí vyrovnávali Baskovia, ktorí sa zaštítili symbolmi klubu Athletico Bilbao. Napokon, po príklady nemusíme ani geograficky ani historicky tak ďaleko: stačí si spomenúť na blížiaci sa rozpad vtedajšej veľkej Juhoslávie pred dvanástimi rokmi a hustnúce zhromažďovanie sa mladých radikálnych Chorvátov pod vlajkou Dinama Záhreb a rovnako Srbov pod symbolom Červenej hviezdy Belehrad: už bolo jasné, že zďaleka nejde len o futbal. A dvadsať rokov predtým, v 69-om, vyhrotená atmosféra kvalifikačného zápasu v sérii Svetového pohára viedla až k štvordňovej vojne medzi armádami Hondurasu a Salvadoru, ktorá si vyžiadala 2000 obetí na životoch. Každá strana však má dve mince: víťazné ťaženie francúzskeho etnicky farebného tímu pred štyrmi rokmi výrazne posilnilo medzirasové vzťahy vo vnútri krajiny, rovných 20 rokov predtým sa zase argentínske víťazstvo stalo príležitosťou upriamiť pozornosť na problém tamojšieho porušovania ľudských práv vojenskou juntou. Pozitívna motivácia viedla i tých, ktorí rozhodovali o tom, že tentokrát sa futbalové majstrovstvá sveta uskutočnia vo dvoch krajinách naraz: Japonsko a Kórea majú za sebou minulosť plnú treníc a krviprelievania. Spoločné usporiadateľstvo má oproti tomu posilniť ducha spolupráce. Napokon, i medzinárodná futbalová federácia FIFA má za sebou pár mesiacov vnútorných rozbrojov, ktoré však jej v stredu znovuzvolený predseda Sepp Blatter chce prekonať, obnoviť mier a urobiť z nej akúsi rodinu. A verí že to dokáže. AUDIO: "I have to restore peace with this family here and I will do it. I will do it." Takže – držme mu palce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...