Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       2. jún 2002 Požiar v Yellowstonskom národnom parku Fedor Sutoris V Yellowstonskom národnom parku majú ekológovia celkom jedinecnú príležitost skúmat, co sa v prírode odohráva po požiaroch. Pravda, zanietení ochranári by možno radšej zostali bez takéhoto ozrutného laboratória. Pred vyše 15 rokmi tu totiž najväcší prírodný požiar v dejinách Spojených štátov znicil vyše 800 tisíc hektárov lesa a lúk. To je, prerátané na stredoeurópske rozmery, akoby vyhorela celá šestina Slovenska. Castou vyhoreného územia vedie jedna z prístupových ciest do parku. Prichádzajúci návštevník z nej v dlžke niekolkých desiatok kilometrov vidí dodnes stojace spálené lesy a inak znicenú prírodu. No možno ešte väcší šok návštevníkov caká, ked sa na to po príjazde do turistického centra parku spýtajú sprievodcov. Dozvedia sa totiž, že tak ohromný rozsah devastácie je scasti aj dôsledok toho, že požiar hned po jeho vzniku nehasili a do velkej miery ani hasit nechceli. Odborníci Yellowstonského národného parku pokladajú svoje vtedajšie rozhodnutie za velký krok v uplatnovaní dnešného chápania ochrany prírody. Názory, že požiare a iné živelné katastrofy patria k prírode rovnako ako jej nerušený rozvoj, zacali medzi biológmi prevládat už dávnejšie, ale až ponechanie do velkej miery volného priebehu tunajšiemu ozrutnému požiaru vraj preuzkázalo, že to experti myslia vážne. Likvidovat sa podla nich má ohen spôsobený clovekom, ale požiar po blesku už nie. A hoci tu pri požiari pred 15 rokmi federálne úrady napokon nariadili jeho hasenie, tunajší odborníci hovoria, že vtedy už bolo neskoro. Ohen sa rozrástol do takých rozmerov, že zákroky proti nemu na jeho priebehu zmenili len velmi málo a napokon vyhasol viac-menej — podla nich — “prírodne”, ked ho na jesen udusili dažde a sneh. Dnes niektorí z odborníkov v Yellowstonskom parku návštevníkom cielene ponúkajú sprevádzanie po územiach zasiahnutých požiarom. Ukazujú im napríklad, ako sa ohen nešíri iba postupne. Doliny sú miestami akousi mozaikou znicených a zachovaných hájov. A popol vraj vráti do pôdy živiny pre nové rastninstvo ovela rýchlejšie ako biologický rozklad. Pravda, tažko povedat, kolkí ludia sú s vysvetleniami odborníkov spokojní a kolkí by predsa len radšej videli ochranu prírody menej prirodzenú, ak by to znamenalo, že požiare sa budú hasit. No tunajší ochranári dúfajú, že po ich vysvetleniach clovek pri odchode z parku cez ohorené lesy z auta už vidí menej cern a belobu spálených kmenov a ovela väcšmi na ich pozadí sa odrážajúcu novú, dravú zelen zdanlivo vecného kolobehu prírody.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...