|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
11. jún 2002
|
Americký atlas: Aljaška
|
Fedor Sutoris
|
Odkedy sa roku 1959 stalo územie Aljašky jedným zo štátov Únie, obyvatelia Texasu radi sa chváliaci rozmermi svojho štátu sa musia trocha krotiť. Hoc Aljaška s ostatnými štátmi Únie ani nesusedí a obyvateľov má málo, je predsa len z nich všetkých najväčšia. Hovoríme pritom o rozmeroch, ktoré si aj Američania zvyknutí na — ako hovoria “veľkú zem” — predstavujú len ťažko. Ako príklad môže slúžiť Národný park Wrangella a svätého Eliáša. Je to jedna z viacerých aljašských prírodných rezervácií. Plochu má pritom väčšiu ako Slovensko. Celá Aljaška je porovnateľná s kontinentálnou Európskou úniou — od Viedne po Lisabon a od Kodane po Sicíliu. No ľudí tam žije menej ako v Banskobystrickom kraji.
Američanom sa zdá, že Aljaška je kdesi na ďalekom pustom severe, hoci v porovnaní s Európou je jej poloha porovnateľná so Škandináviou. No predstava o pustatinách je opodstatnená. Aljaška vlastne ešte len čaká na osídlenie, keď sa svet preľudní oveľa viac ako dnes a budúci obyvatelia budú ochotní prijať jej v porovnaní so Škandináviou podstatne drsnejšie vnútrozemské zimy.
Aljašská turistika sa sústreďuje na juhozápadné pobrežie, kde aj žijú takmer všetci jej obyvatelia. Najviac návštevníkov prichádza na výletných lodiach, z ktorých si obzerajú ústia ľadovcov do mora a strmé pobrežné bralá. Málokto tu očakáva niečo iné ako prírodu, no Aljaška by sa ponukou pre turistov nemusela líšiť od štátov amerického severozápadu. Archeologické nálezy sú tu najstaršie na americkom kontinente, lebo práve tadeto sem z východnej Ázie prichádzali prví ľudia; dedičstvom po ruskom vyše 200-ročnom obsadení sú malebné pravoslávne kostoly, z ktorých 9 patrí medzi americké národné historické pamiatky; a zlatá horúčka — hoci prišla o niečo neskôr ako hľadanie vzácnych kovov na vtedajšom Divokom západe — tu zanechala dostatok opustených zlatokopeckých osád, z ktorých by mohli byť turistické atrakcie ako inde. Navyše má Aljaška niekoľko eskimáckych menšín s rozmanitými tradíciami a ľudovými výrobkami. A k tomu prírodných atrakcií pre turistov nespočet — od najvyššej hory Severnej Ameriky, po veľrybie letoviská pri pobrežiach.
No Aljaška zostáva pre návštevníkov pomerne drahá, turistické vybavenie tu je obmedzené a svoju úlohu pravdaže zohráva jej odľahlosť. A tak má najväčšia Aljaška nielen takmer najmenej obyvateľov zo všetkých štátov Únie, ale aj tí, čo z nej videli aspoň zlomok, patria medzi domácimi a ešte väčšmi zahraničnými turistami v Spojených štátoch naďalej do pomerne exkluzívneho klubu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|