[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 8. január 2009


[poslat]    [tlac]   



16. jún 2002

Americký Atlas: Niagarské vodopády

Martin Votruba

Niagarské vodopády, alebo Niagara [naiÄgra], ako to Američania vyslovujú, patria k atrakciám, ktoré väčšina turistov asi videla na fotografii alebo vo filme dávno predtým, než sem prvý raz prišli. Napriek tomu tu človek opakovane počuje slová o tom, akým mocným dojmom na návštevníkov pôsobia. Vodopády sa rozkladajú na oboch stranách americko-kanadskej hranice, takže napríklad návštevníci Spojených štátov zo Slovenska bez kanadského víza sa na druhú stranu nedostanú, ale podstatnú časť vodopádov vidno z oboch brehov.

Niagarskými vodopádmi preteká voda z reťazca obrovských severoamerických jazier na ceste k moru. Rieka sa tu rozdeľuje na dve ramená, jedno široké vyše 600 metrov a druhé asi 300, ktoré sa oddelene lámu na vyše 50 m vysokom skalnom stupni.

Za asi 160 rokov rozvoja turistického ruchu sa Niagarské vodopády stali takpovediac “pomeštenou” prírodnou atrakciou obklopenou nespočtom atrakcií zorganizovaných ľuďmi. V ich neďalekom okolí turisti napríklad nájdu vyše 40 golfových ihrísk a asi dve desiatky múzeí. To všetko preto, aby tu čo najviac z asi 18 miliónov ročných návštevníkov zostalo viac ako deň, ktorý úplne stačí na absolvovanie všetkých atrakcií týkajúcich sa priamo vodopádov. Na lodi a pokiaľ možno v nejakom pršiplášti si ich možno obzrieť zdola, v helikoptére si ich možno obrzieť zhora a zvezúc sa dole podzemným výťahom a prejdúc tunelom si možno hrubú stenu padajúcej vody pozrieť dokonca zozadu, zdanlivo takmer na dosah ruky. Potom ešte možno ľubovoľne dlho stáť pri zábradlí nad miestom, kde sa za trvalého temného rachotu každú sekundu cez skalný stupeň prelomia a do priepasti zrútia milióny litrov vody — a povedzme uvažovať nad predpoveďami odborníkov, ktorí z terajšieho tempa erózie a iných údajov odhadujú, že vodopády začali vznikať asi pred 12 tisíc rokmi, a že zrejme sú už za polovicou cesty smerom k svojmu zániku.

Z hľadiska ľudského vnímania času však ani vodopádom ani turistike skorý zánik nehrozí, ba jednou z miestnych takpovediac atrakcií je viac-menej opak zániku: začiatky nového života pre čerstvo zosobášených. Propagátorom turistiky, ktorí patria k dobrým príkladom cezhraničnej spolupráce, sa totiž už dávno podarilo veľa Američanov a Kanaďanov presvedčiť, že osady na oboch brehoch vodopádov sú “hlavným mestom medových týždňov”. Vysvetlenia, prečo by to tak malo byť, zostávajú pomerne nejasné, s odkazmi na akúsi údajne priaznivú ionizáciu ovzdušia a ktovieaké vodné bioprúdy, ale keďže je tunajšie trávenie niekoľkých dní po svadbe už dávny fakt, raz vzniknutá tradícia — hoc by aj bola dielom hoteliérov a cestovných kancelárií — neskoršie zdôvodnenia nepotrebuje. Z nášho bežného ľudského pohľadu bude zrejme večná, tak ako Niagarské vodopády.




[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print