Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       23. jún 2002 30 rokov od aféry Watergate Anna Rausová Nedávno v Spojených štátoch uplynulo pozoruhodné výročie: 30 rokov od vypuknutia aféry, známej pod menom Watergate. Škandál viedol až k odstúpeniu vtedajšieho prezidenta Nixona a stal sa vtedy udalosťou č.1 v celosvetovom meradle. Otázka je, či boli dôsledky tejto neblahej udalosti iba krátkodobé, alebo či trvajú dodnes. Iba jeden americký prezident odstúpil z funkcie. Bol to Richard Nixon a tento bezprecedentný krok urobil 9.augusta 1974. Ak by zostal prezidentom, bol by určite odvolaný, takzvaným impeachmentom. Večer pred rezignáciou vystúpil Nixon v televízii, aby Američanom povedal, že sa rozhodol uprednostniť ich záujmy pred vlastnými: AUDIO: „Nikdy sa nevzdávam. Odísť z úradu pred ukončením volebného obdobia sa prieči všetkým inštinktom mojej osoby. Ale ako prezident musím dať prednosť záujmom Ameriky“. Škandál s takýmito ťažkými dôsledkami však vypukol podstatne skôr. Spustila ho udalosť, ktorá spočiatku vyzerala nevinne – 16.júna 1972 nad ránom sa niekto vlámal do kancelárií Demokratickej strany v hoteli, zvanom Watergate. Všetko by asi v tichosti doznelo mimo hlavný prúd pozornosti občanov, nebyť dvoch novinárov z denníka Washington Post. Tí začali udalosť podrobne skúmať a pred ich očami sa vynárali nečakané súvislosti. Ukázalo sa, že išlo o pokus tajného sledovania opozičných demokratov, pričom nitky viedli až do Bieleho domu k republikánskemu prezidentovi. Nasledovalo vyšetrovanie Kongresom Spojených štátov a napokon neslávny záver Nixonovho prezidentovania. Aj keď sa nikdy nepodarilo preukázať, že vedel o spomenutom vlámačstve do kancelárií demokratov, dôvodov na rezignáciu bolo viacero: najmä to, že sa Nixon pokúšal brániť výkonu spravodlivosti rôznymi obštrukciami. Za všetko hovorí jeho známa rada spolupracovníkom: „Pamätajte si, že vždy môžete povedať – nepamätám sa“. Škandál mal vážne dôsledky a viedol dokonca k zavedeniu zákonov, ktoré mali zabrániť opakovaniu čohosi podobného. Najvážnejším dopadom na americkú politiku bola však všeobecná atmosféra nedôvery voči reprezentácii krajiny. Namiesto úcty prechovávala najmä mladá generácia skôr podozrenie voči každému, kto si hovoril politik. Zdá sa ale, že po tridsiatich rokoch sa veci zmenili. Myslí si to aspoň profesor histórie z Univerzity Georgea Washingtona Leo Ribuffo : AUDIO: „Tridsať rokov je dlhý čas na jeden škandál, aby mal taký neuveriteľný dopad. Myslím si, že Reagan a potom udalosti 11. septembra spôsobili, že Američania sa pozerajú menej skepticky na vládu“. Dodajme, že republikánsky prezident Ronald Raegan si získal obrovskú dôveru Američanov, ktorí by boli bývali ochotní ho zvoliť aj na tretie obdobie, ak by to bolo možné. Desivé útoky islamských teroristov na New York a Washington viedli zasa k nevídanému zomknutiu inak názorovo rozdelenej spoločnosti a popularita prezidenta Georgea Busha mladšieho je dodnes obrovská. To potvrdzuje aj Alan Lichtman z American University vo Washingtone: AUDIO: „Mnoho z nedôvery po afére Watergate voči prezidentskému úradu sa vytratilo. Napríklad Bush sa teraz teší rekordnej popularite. Má možnosť urobiť čokoľvek uzná za vhodné, i keď to môže narušiť občianske slobody v konflikte s medzinárodným terorizmom“. Profesor Ribuffo navyše poukazuje na civilizovaný spôsob, akým sa kauza Watergate riešila. Ukázalo sa totiž v praxi, že americký prezident je síce najmocnejší muž sveta, ako sa hovorí, ale zákon je napriek tomu mocnejší. Inými slovami, že prezident nie je nad zákonom, ale podlieha mu rovnako, ako zvyšok občanov. AUDIO: „Riešenie Nixonovho prípadu ukázalo, že náš systém funguje. Nešlo o vojenský prevrat, v uliciach neboli tanky, ale nejaký čas mal prípad vplyv. Po 30-ich rokoch tento vplyv neustále klesá, mali by sme však mať na pamäti, že je príkladom funkčnosti americkej demokracie." Pred ôsmimi rokmi, po smrti Richarda Nixona, sa začala znova otvárať otázka jeho miesta v dejinách. Množstvo vecí sa s odstupom času javí inakšie, a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj v jeho prospech. Napriek tomu sa akt jeho rezignácie považuje dodnes za opodstatnený. Po ňom nesmel síce vykonávať právnickú prax, ale zarobil veľké peniaze vydaním vlastných pamätí. Necelých desať rokov po afére Watergate vstúpil opäť do politiky, aj keď už iba ako poradca republikánov. V ich radoch sa tešil vysokému rešpektu. Napriek tomu treba konštatovať, že aféra Watergate bola v konečnom dôsledku aj o korektnosti a politickej kultúre. Tá v nej zvíťazila – a prezident Nixon musel odstúpiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...