|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
30. jún 2002
|
Kórejské úspechy na majstrovstvách sveta: nielen futbalové prekvapenia
|
Daniel Bútora
|
Svetový futbalový šampionát priniesol okrem očakávaných výsledkov aj viaceré prekvapenia. Medzi tie druhé patrilo skoré vyradenie niekoľkých favoritov a naopak postup outsiderov až do semifinále. Historické bolo najmä preniknutie ázijského zástupcu – domácej Kórey - medzi svetovú špičku. Práve Kórea ako spoluorganizátor majstrovstiev sveta však zažila aj iné ako len futbalové prebudenie. Šport býval už v minulosti premiešaný s politikou, a Kórei teraz futbalový úspech pripravil šancu na víťazstvá aj na politickom poli. Pomyselné ihriská pritom ležia priamo v Ázii: tým prvým je neďaleké Japonsko, tým druhým ešte bližšia Kórejská ľudovodemokratická republika, teda severná časť nepriedyšne rozdeleného kórejského polostrova.
V Ázii sa už priamo hovorí o „futbalovej diplomacii“, ktorá môže pomôcť zlepšiť nemastné-neslané vzťahy medzi Soulom a Tokyom. Oba štáty pôvodne súťažili o usporiadanie majstrovstiev sveta, futbalová federácia napokon rozhodla, že majstrovstá usporiadajú spoločne. Zápolenie medzi Japonskom a Kóreou má však vojensko-politické, nie futbalové korene: Japonsko v rokoch 1910-1935 Kóreu okupovalo. Kórejčania vtedy museli narukovať bojovať za Japonsko či pracovať v japonských továrňach, kórejské ženy boli počas druhej svetovej vojny zneužívané ako sexuálne otrokyne japonských vojakov. Oba štáty sa doteraz sporia o dejepisné učebnice, a japonský cisársky dvor už roky odkladá návštevu Kórey – očividne zo strachu, že by si vyslúžil prejavy hnevu kórejskej ulice.
Na druhej strane – dávnejšia história stojí skôr na strane spolupráce oboch krajín. Japonský kultúrny rozvoj má svoje korene v Kórei, práve tak ako tam má príbuzných japonský cisár. Japonsko i Kórea stáli po boku Ameriky proti komunistickej hrozbe, a obe (napriek dnešným ťažkostiam) patria medzi hospodárske mocnosti sveta. A potom je tu ten futbal. Keď Japonsko ešte počas zápasov v skupinách z majstrovstiev vypadlo a Kórea naopak postupovala ďalej, objavilo sa v Japonsku čosi nečakané: fanúšikovia pocítili „ázijskú solidaritu“. Traja z piatich Japoncov ešte pred zápasom s Nemcami priznali, že držia palce Kórejčanom. Vzťahy dôvery ešte upevnili vzájomné návštevy najvyšších predstaviteľov na otváracom ceremoniáli i na finálovom zápase.
V samotnej Kórei viedlo futbalové opojenie k znovuobjaveniu juhokórejskej zástavy – namiesto uctievaného kusa látky, ktorého nebolo možné sa bežne dotýkať, si Kórejčania zástavy a vlajočky vyvesili na trúbky, vylepili na píšťalky či nechali namaľovať na tváre. Kórejský prezident tento týždeň vzdal hold obetiam kórejskej vojny zo začiatku 50-tych rokov, kedy sa kórejský juh s americkou pomocou bránil severokórejskej komunistickej invázii. Obete tejto vojny podľa prezidenta umožnili vybudovať Kóreu, ktorá mohla hostiť futbalový šampionát.
Túto novú sebadôveru bude krajina potrebovať o to viac, že ju jedného dňa čaká ťažké zjednotenie so severom. Komunistická Kórea organizačný i športový úspech svojho južného suseda striedavo ignorovala a po dávkach púšťala svojim občanom Ako ukázalo aj zjednotenie Nemecka, aj veľké hospodárske rozdiely sú napokon menšie ako rozdiely v myslení. Ekonomická priepasť medzi kórejským juhom a severom je väčšia, ako bola medzi západným a východným Nemeckom, a ešte väčšie zrejme budú rozdiely v myslení. Občanom na severe väčšinou chýbajú aj základné informácie. V demilitarizovanej zóne, obklopenej dvoma miliónmi vojakov z oboch strán, zvyčajne sever a juh reproduktormi bojujú virtuálnu zvukovú nadvládu – Južná Kórea modernou hudbou, Severná Kórea komunistickou propagandou. Juhokórejská armáda sa počas majstrovstiev sveta rozhodla poskytnúť „severanom“ práve informácie. Do obrovských reproduktorov púšťala živé rozhlasové prenosy so zápasmi kórejského mužstva.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|