Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       7. júl 2002 Príčiny samovražedných útokov Palestínčanov Nataša Dudinská Terorizmus si za posledné dva roky vyžiadal 580 izraelských obetí. Vo väčšine prípadov išlo o samovražedné útoky spáchané sotva dvadsaťročnými Palestínčanmi. Izraelský minister obrany Benjamin Ben Eliezer sa nedávno rozhodol prísť na kĺb tomuto desivému javu a osobne sa stretol s uväznenými Palestínčanmi, ktorí sa pripravovali na samovražedný útok. Minister zdôvodnil svoje rozhodnutie s tým, že ak má bojovať proti niečomu, musí o tom vedieť čo najviac: "Tanky, stihačky a zbrane poznám dobre. Ale vôbec nepoznám ľudí, ktorí sa rozhodli urobiť zo seba živú bombu. Nikdy predtým som nestretol chodiaci stroj na smrť. " Prvou príležitosťou mu bolo stretnutie s Rasanom Stiti z Džanínu, ktorý sa pred pol rokom stal členom militantnej moslimskej organizácie Džihád. V rámci príprav na samovražednú akciu bol v priamom styku so šéfami palestínskej rozviedky a absolvoval intenzívne náboženské štúdium v mešite v Ramalláhu. Po troch neúspešných pokusoch o útok ho nakoniec chytila izraelská armáda. Rasan tvrdí, že mu nešlo o samovraždu, ale o mučenícku smrť. V mešite sa naučil, že najvznešenejším cieľom pre moslima je byť šahídom, t.j. mučeníkom. Údajne jedine takto môže pomôcť palestínskemu ľudu a za tento najsvätejší čin sa dostane do raja, kde bude bohato odmenený. Na ministrovu otázku, či by mu nevadilo, že by zabil úplne nevinných ľudí, odvetil Rasan, že na nich nikdy ani nepomyslel. Pri svojich neúspešných pokusoch myslel iba na to, že po smrti budú na neho spomínať s úctou, a že sa stane hrdinom pre svoj národ. Jeho rodičia ho síce odrádzali, Rasan vsak myslel iba na panny, ktore na neho v raji čakajú a na posmrtnú úctu. Sľúbili mu to učitelia v mešite. Na rozdiel od Rasana Santiho, ktorému nakoniec v útoku zabránili vonkajšie okolnosti, Arin Ahmed sa v poslednej chvíli sama rozhodla nestlačit osudné tlačítko, vyčnievajúce z baťohu s bombou. Dvadsaťročná študentka Betlehemskej univerzity chcela pomstiť svojho priateľa, ktorý padol v boji proti izraelskej okupácii. V návale smútku a hnevu nad stratou milého oznámila militantnej skupine Tanzim, že chce podniknúť samovražedný útok. Očakávala, že bude potrebovať niekoľkomesačnú prípravu a preto ju dosť zaskočilo, keď jej o pár dní na to prišli vysokopostavení členovia Tanzimu osobne blahoželať k tomu, že bola vybraná pre najbližší útok. Sľúbili jej, že sa stane ospevovanou hrdinkou. A že sa v raji stretne so svojím priateľom. Na akcii sa mala zúčastniť spolu so šestnásťročným Issamom – najprv mal vybuchnúť on a Arin mala čakať na druhej strane námestia, až vypukne panika. Keď ľudia začnú utekať smerom k nej, odpali výbušninu v batôžku. A nech sa nezabudne obliecť ako jej izraelské rovesníčky – priliehavé nohavice a sexy tričko, aby nevzbudila pozornosť okolia. Arin stála 10 minút na námestí izraelského mesta Rishon Le-Zion, pozorujúc matky na prechádzke s kočíkmi, deti na trojkolkách, stredoškolákov na ceste zo školy. Spomenula si na svoju dávnu izraelskú kamarátku. Zrazu jej došlo, čo sa práve chystá urobiť a zhrozila sa. Vrátila sa do auta, ktoré ju priviezlo na miesto činu a kolegovia ju zasypali nadávkami. Márne sa ju však snažili presvedčiť, aby sa vrátila a splnila svätú povinnosť. Arin označuje svoju ochotu k útoku za chvíľkové zlyhanie, za veľký omyl a veľmi ľutuje, že na niečo také myslela. Odsudzuje zabíjanie nevinných. Najradšej by odišla niekam veľmi ďaleko a nikdy sa nevrátila. Chce na všetko zabudnúť a žiť normálnym životom. Prosila ministra, aby ju nenechal vo väzení. Aby jej nezničil život, veď má celú budúcnosť pred sebou. Na čo jej Ben Eliezer odvetil po arabsky: "Kul wahad wanasibuhu. Každému jeho osud." Všemocný minister obrany sa priznal novinárom, že ju dojal jej príbeh. Viac než jej chvíľkové zlyhanie viní tých, ktorí ju chceli cynicky zneužiť. Došiel totiž k záveru, že kľúčom k pochopeniu samovražedných útokov je palestínska spoločenská klíma, viac než chudoba a izraelský útlak. Mladých ľudi vedie k útokom celý organizačný systém, ktorého jediným cieľom je produkovať ľudské bomby. Džihád, Hamas a Tanzim vyhľadavajú ľudí so slabou povahou, alebo nezrelých mladých ľudí, ktorí ľahko podliehajú nátlaku a dajú sa pomerne jednoduche indoktrinovať. Či už ide o náhodné, chvíľkové duševné rozpoloženie, vyvolané okolnosťami, alebo o ľudí s náboženským pozadím, predstava hrdinskej smrti zrazu dáva zmysel ich existencii. Dnes sú nikým, ale keď sa stanú mučeníkmi, bude o nich hovoriť celý svet. Ben Eliezer však verí, že ak budú mať mladí Palestínčania nádej na lepšiu budúcnosť a život na zemi im ponúkne viac, nez čo im sľubujú v raji, málokto z nich si zvolí dobrovoľnú cestu na onen svet. Paradoxne, kľúčom k lepšej palestínskej budúcnosti je aj Izrael.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...