Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       14. júl 2002 Africká integrácia na európsky spôsob? Jaroslav Rozsíval Dosť sa toho v posledných rokoch narozprávalo a napísalo o Európskej únii: Na čo a prečo ju treba a aké výhody z nej vyplývajú, či prípadne aj nevyplývajú. Samozrejme, že reči o zmysle a nezmysle spoločnej hospodárskej únie štátov, vyznávajúcich na starom kontinente spoločné hodnoty, sa vedú zväčša iba v Európe, ale vďaka mediálnej globalizácii sa myšlienka únie, spájajúcej záujmy viacerých štátov, rozšírila aj na iných kontinentoch, napríklad v Afrike. Viac ako tridsať prezidentov a monarchov z celej Afriky sa tento týždeň zúčastnilo na otvorení dvojdňového summitu v juhoafrickom Durbane, kde sa africkí politici oficiálne rozlúčili s Organizáciou africkej jednoty. Napriek kritickým hlasom, označujúcim OAS za málo efektívny spolok, vytvorený pre potreby skorumpovaných afrických diktátorov, obhajoval dlhoročné pôsobenie organizácie juhoafrický prezident Thabo Mbeki: Podľa neho pomohla OAS zjednotiť Afriku a oslobodiť ju spod kolonializmu a apartheidu. Fakt je, že tento zámer sa do istej miery podarilo splniť, otázne je do akej miery k tomu prispela práve Organizácia africkej jednoty. Ani OAS sa totiž nepodarilo zabrániť najkrvavejšej občianskej vojne, k akej na svete došlo od skončenia druhej svetovej vojny - konfliktu v Rwande. Časy sa ale menia – a jednota sama o sebe už dnes nestačí. Afrika potrebuje dynamickú ekonomiku a modernú spoločnosť. Africkým politikom sa preto zapáčil ekonomický a politický zámer Európskej Únie, a tak sa rozhodli, že ho napodobnia – i keď asi nie vo všetkom. Ďalšou kapitolou v novodobej histórii Afriky by teda malo byť vytvorenie Africkej únie. Jej základným, takpovediac štartovacím programom by mal byť program Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky. Ten predpokladá spojenie súkromných a štátnych iniciatív v prospech iniciatív miestnych – teda uprednostňuje rozvoj regiónov ako základ budúcej prosperity štátov i kontinentu. Otázkou je, či nová únia prispeje aj k riešeniu najpálčivejšieho problému Afriky, ktorý tkvie nielen vo všeobecne rozšírenej chudobe, ale predovšetkým vo vnútornej politike štátov – teda vo vykorisťovaní obyvateľov ich vlastnými vodcami. V prípade vytvorenia federálnej štruktúry Únie by sa jednotliví vládcovia museli vzdať niektorých svojich právomocí v prospech vyššej štruktúry – štruktúry, ktorá by sa mala skladať z nadnárodného parlamentu a disponovala by spoločnou bezpečnostnou radou. Lenže: EÚ má dnes 15 členov. AÚ by ich mala mať 53. Avšak aj tých 15 ekonomicky takmer vyrovnaných krajín má veľké problémy s uplatňovaním spoločnej politickej vôle. V prípade hľadania spoločných záujmov to bude na africkom kontinente oveľa ťažšie – tu sa ešte stále bojuje o nerastné náleziská, strategické územia či politickú moc, a to všetkými nevyberanými spôsobmi. Vari za najpríznačnejšie možno preto označiť vystúpenie líbyjského diktátorského prezidenta Muhamara Kaddáfího, ktorý v Durbane vyhlásil, že nové zahraničné investície na africkom kontinente sú vítané, ale tých, ktorí budú Afrike vnucovať svoje podmienky, Afričania nechcú. Samozrejme, veď ktorý diktátor by si do vlastnej krajiny vpustil ľudí, čo by mu chceli diktovať princípy slobodných volieb, alebo demokracie. Faktom však je, že na záver rokovania prijali účastníci summitu v Durbane deklaráciu, ktorou sa zaväzujú k princípom slobodných a spravodlivých volieb a odsudzujú podplácanie voličov. Štátne médiá by mali mať prístup k volebným výsledkom a politické strany k médiám (teda aspoň počas volieb). Pre politikov typu konžského vodcu Kabilu, či spomínaného prezidenta Kaddáfího čosi ako správy z Moreovej „Utópie“. Každá utópia sa však utopiť nedá. A aj v Afrike sa možno blýska na lepšie časy. Vytvorenie Africkej únie by preto mohlo vyvolať na čiernom kontinente poriadnu búrku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...