|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
14. júl 2002
|
Americký atlas RFE: Ostrov Matagorda v Texase
|
Martin Votruba
|
Ako každé leto, milióny Americanov zacínajú zaludnovat pláže na tichomorskom aj atlantickom pobreží. A hoci majú Spojené štáty pobrežia vhodného na kúpanie neúrekom a hoci dalšie státisíce Americanov sa odlietajú kúpat na Karibské ostrovy, na plážach je ako zvycajne hlava na hlave. Zdá sa preto nepravdepodobné, že aj v lete tu možno dovolenkovat na piesku pri mori, kde takmer nikto nie je. Napríklad k Texasu patrí ostrov Matagorda s asi 60-kilometrovou, zväcša takmer vyludnenou plážou. Pravda, je v tom hácik: treba za to zaplatit — a nejde pri tom o peniaze.
Nádherných a velkých piesocných pobreží bez davov turistov sa v Spojených štátoch nájde možno aj vyše desiatky. Väcšina z nich je na severozápade a severovýchode krajiny, kde je síce v lete dost teplo, ale kam oceánske prúdy prinášajú tak chladnú vodu, že aj v horúcavách je dobrá akurát tak na chladenie si nôh alebo krátke namocenie sa. To pravdaže neplatí v prípade ostrova Matagorda, ktorý je tak daleko na juhu, že sa tam dá kúpat väcšinu roka. Ale za 60-kilometrovú takmer subtropickú pláž na Matagorde platí dovolenkár pohodlím.
Z letiska pri Dallase sa clovek dostane autom do malickej rybárskej dedinky Port O’Connor na texaskom pobreží asi za 6 hodín. Odtial chodí na Matagordu raz až trikrát za den malá, asi 15 metrov dlhá lod, ktorá od pondelka do stredy nepremáva vôbec. Ten malý pocet turistov túžiacich po niekolkých dnoch zdanlivo nekonecných pláží bez ludí, si musí priniest všetko — od stanu, cez potraviny a v horúcavách potrebné desiatky litrov vody po prípadný bicykel. Na ostrove totiž “civilizáciu” reprezentujú dve malé chátrajúce ubytovne po h/stke vojakov z dávno zrušného cviciska a pri nich doteraz fungujúca sprcha.
Tým, ktorí sa tu rozhodli strávit dovolenku bez obchodov a elektriny, ostrov Matagorda okrem pláží ponúka jednu historickú pamiatku — 150-rocný maják z liateho železa — prechádzky po možno aj 50 km chodníkov a ciest, ktoré scasti udržiava správa texaských chránených území, a prírodu s viacerými druhmi exotických živocíchov, vrátane pelikánov, korytnaciek, akýchsi rohatých jašteríc a na niektorých miestach aj aligátorov.
Pravda, pri takých podmienkach príde väcšina návštevníkov len na výlet od rána do vecera, najmä ked práve správa chránených území organizuje jednu z nie velmi castých prehliadok so sprievodcom. No tým väcšmi majú tí, co sem prišli na dlhšie, podklad na diskusiu, ci je — symbolicky povedané — drahšia dovolenka pri mori za doláre v plnom komforte a ludskom mravenisku, alebo nevšedný pobyt na kilometroch prázdnych akoby osobných pláží na ostrove Matagorda, za ktorý sa však platí životom bez civilizácie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|