Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       21. júl 2002 Americký atlas: Charleston v Južnej Karolíne Martin Votruba Obyvatelia miest hľadajú v lete úľavu od rozpálených ulíc vo sviežejšom prírodnom prostredí. No Charleston v Južnej Karolíne má práve opačnú tradíciu. Už v časoch, keď bola v Bratislave korunovaná Mária Terézia, mali v jednom z najstarších severoamerických miest majitelia plantáží zo širokého okolia nastavané domy, aby tu — v častom prímorskom vánku — našli trocha osvieženia od vlhkého a komármi zamoreného leta južnokarolínskeho vnútrozemia. Charleston za vyše 3 storočia svojej existencie prežil vojny, pred necelými 120 rokmi najsilnejšie zemetrasenie na atlantickom pobreží v dejinách Spojených štátov, a celý rad hurikánov: ten posledný pred 13 rokmi tu narobil škody za 6 miliárd dolárov. Ale význam, aký tu pripisujú tradícii, sa premieta aj do údržby pamiatok — z veľkej časti financovanej zo súkromných zdrojov — a tak tu napriek všetkým pohromám nemajú o turistov núdzu. Charleston vznikol na polostrove, ktorý medzi sebou vytvárajú dve rieky ústiace jedna vedľa druhej do mora. Pozdĺž brehu jednej z nich, zvanej Cooper, sa ťahá rad domov starých bohatých rodín a vytvára pohľad na mesto, ktorý sa objavil aj v niekoľkých filmoch: jedno- až dvojposchodové budovy s priečeliami vyplnenými od prízemia po najvyššie poschodie verandami, ktorých doštené strechy sú vždy zároveň podlahou verandy nad nimi. Miestni sprievodcovia hrdo citujú jednu anglickú herečku, ktorá Charleston začiatkom 19.-teho storočia označila za jediné malebné americké mesto, ktoré vtedy navštívila. Doteraz tu majú zaregistrovaných vyše 2 tisíc historických budov. Niekoľko desiatok z nich sa zachovalo z 18 -teho storočia, hoci Charleston bol — čo je na americké mestá pomerne nezvyčajné — pomerne vážne poškodený dvoma vojnami. Práve tu sa pred vyše 200 rokmi odohral jeden z prvých rozhodujúcich bojov za nezávislosť od Londýna a v druhej polovici 19-teho storočia tu zazneli prvé výstrely občianskej vojny, keď sa juh Spojených štátov, ku ktorému Južná Karolína patrí, chcel osamostatniť od severu. Kým medzi Američanmi má Charleston prevažne povesť mesta, kde žije história a mimoriadne uhladené južanské maniere, Európanom jeho názov skôr pripomína meno tanca, ktorý v 20-tom storočí zažil dve vlny popularity. Pomenovanie tanca aj tanec samotný sa v skutočnosti stal prvý raz známy vďaka skladbe nazvanej “Charleston” z jedného newyorského muzikálu, no strážcovia tunajšej historie, ktorá im dnes vďaka záujmu turistov pomáha zaistiť živobytie, nedopustia, aby si návštevník myslel, že ide o náhodu. Tanec sa vraj zrodil medzi černochmi na neďalekom ostrove — a tak aj “charleston” patrí k tradíciám charlestonského horúceho leta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...