[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 20. november 2008


[poslat]    [tlac]   



29. júl 2002

Kráľovská svadba v Maroku: búranie tradícií?

Anna Rausová

Teraz sa v Kaleidoskope SE pozrieme na jednu nezvyčajnú kráľovskú svadbu – a síce v Maroku. Kráľovskú preto, lebo ide o marockého panovníka a nezvyčajnú preto, lebo sa o nej dozvedela aj verejnosť v Maroku. Tamojší kráľ Mohamed VI. začal modernizovať krajinu.

Maroko na seba upozornilo v posledných týždňoch sporom so Španielskom kvôli malému, neobývanému ostrovu Perejil v Stredozemnom mori. Tento incident, ktorého vážnejšie dôsledky sa napokon podarilo zažehnať, zatienil tak trochu hlavnú udalosť roka v Maroku – a síce svadbu kráľa Mohameda VI. Ostrov Perejil dostal španielsky názov – petržlen – podľa miestnej väčšinovej vegetácie. Maročania ho však nazývajú Leila. Ani udalosti okolo neho však nevymazali celkom z pamäti Maročanov fakt, že svadba bola historickým míľnikom v tradícii tejto krajiny.

Svadobný deň Mohameda VI. a Salmy Bennaniovej bol prvou udalosťou tohto druhu, ktorá bola verejná. V minulosti boli svadby marockých monarchov tajnou, prísne súkromnou záležitosťou. Na okázalej veselici, trvajúcej päť dní, nebol prítomný ani jeden kráľ zo zahraničia a ani jedna hlava iného štátu. Pre úplnosť však treba povedať, že niekoľko arabských princov dostalo pozvanie, ale v úlohe priateľov. Mohamed VI. vyhlásil, že jeho prianím je, aby sa stala svadba príležitosťou pre oslavy celej marockej verejnosti.
Zahraničie a domáci pozorovatelia hodnotia tento krok ako prejav kráľovej snahy o modernizáciu islamskej krajiny. Porušením tradícií bol však nielen verejný charakter päťdňových osláv, ale aj samotné zverejnenie fotografie nevesty – 24-ročnej počítačovej inžinierky. Maročania tak mohli vidieť v plných farbách nielen novomanželku, ale aj členov najbližšej kráľovskej rodiny. Na marocké pomery ide o revolučné zmeny, pretože napríklad matka Mohameda VI. sa nikdy neobjavila na fotografii.

Marocký kráľovský pár bol zosobášený už v marci, ale oslavy boli odložené. Po prvýkrát po 400 rokoch uzavrel v Maroku kráľovský pár manželstvo s tým, že to verejne oznámil. Maročania sa napríklad dozvedeli kedysi o svadbe otca súčasného panovníka až keď sa mu narodila dcéra.

Otvorenosť 35-ročného marockého kráľa je vraj svedectvom o jeho odhodlaní začať novú, modernú éru v krajine, ktorej kraľuje tri roky. Jeho kritici však tvrdia, že okázalé svadobné slávnosti na verejnosti sú iba “vonkajším pozlátkom”. Marocká spoločnosť na radikálnejšiu modernizáciu ale ešte len čaká a to nielen v oblasti zverejňovania svadieb svojich panovníkov. Nuž a ťahanice okolo ostrova petržlenu v tomto smere neboli najšťastnejším znamením…


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print