|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
4. august 2002
|
Americký atlas – Mercerove “domy”
|
Martin Votruba
|
Kde v Spojených štátoch nájde človek dovedna vystavenú ventilovanú rakvu, reliéf poslednej večere a pod stropom zavesené bicykle? Nuž, v Mercerovom múzeu, hneď vedľa továrne postavenej v štýle dávnych španielskych misií a nazvanej Moravská keramika a kachličkáreň. To všetko na východe krajiny, v Doylestowne pri Filadelfii vzdialenej od akýchkoľvek španielskych tradícií tisíce kilometrov. A s Moravou má názov továrne spoločnú len majiteľovu inšpiráciu jeho zbierkou obloženia starých pecí.
Ak to všetko znie mimoriadne zvláštne, je to opodstatnené. Sú to totiž pamiatky po jednej z originálnych amerických postáv z prelomu 19.-teho a 20.-teho storočia.
Pôvodca týchto dnešných turistických atrakcií Henry Chapman Mercer nemal len mimoriadne široké záujmy, ale bol to aj schopný a podnikavý človek. Archeológiu vyštudoval na známej Harvardovej univerzite, neskôr písal o dejinách a etnológii amerických indiánov, bol správcom múzea Pennsylvánskej univerzity, cestovateľ, zberateľ najrozmanitejších zaujímavostí a pamiatok, no a napokon aj staviteľ a podnikateľ.
K zberateľstvu sa vraj inšpiroval koncom 19.-teho storočia pri hľadaní kutáča a podobného náradia v jednom veľkom starinárstve. Prišlo mu na um, že mnohé veci, ktoré tam videl, onedlho nebudú existovať. Začal ich za lacný peniaz nakupovať a priateľov vraj uisťoval, že o 100 rokov budú mať hodnotu zlata.
Návštevníkov dnes do Doylestownu nelákajú len celkom nevšedné zbierky, ale aj múzeum, kde sú sčasti vystavené, susedná kachličkáreň a najmä Mercerov vlastný dom. Hoc nebol architekt, určil originálnym spôsobom, ako sa jeho stavba bude plánovať. Najprv sa rozhodol, aké miestností chce mať, na čo ich bude používať, presne navrhol vzhľad a zariadenie každej z nich, a až potom nastalo rozmýšľanie, ako všetky tieto rozmanité takpovediac kocky zložiť dovedna do podoby troj- až štvorposchodového rodinného domu. Sám ho označoval za “betónový zámok Nového sveta,” pričom mu na tom betóne záležalo do tej miery, že ho dal všetok miešať ručne.
Vznikla z toho stavba, z ktorej sa návštevníkovi môže občas zakrútiť hlava: vyše 200 oblokov rozmanitých tvarov a veľkostí v rôzne tvarovaných múroch; a vovnútri 44 rôznorodých miestností poprepájaných okrem dverí a chodieb až 32 schodiskami. Návštevníci očividne nerátajú, či Mercerove zbierky naozaj dosiahli hodnotu zlata. V jeho múzeu, kachličkárni a rodinnom dome hľadajú inú hodnotu — nevšednú americkú pamiatku mnohorako odrážajúcu človeka, ktorý ako svoje osobné motto používal výraz “plus ultra”, teda približne “ešte ďalej”, alebo “až za najkrajnejšiu hranicu”.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|