[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 20. november 2008


[poslat]    [tlac]   



11. august 2002

Marilyn Monroe: Tragický osud legendy

Anna Rausová

Tento týždeň uplynulo 40 rokov od smrti Marilyn Monroe – hollywoodskej filmovej hviezdy, ktorá sa stala symbolom a legendou ešte za svojho života. Do pamäti povojnových generácií sa vryla skôr vďaka svojmu zjavu, ako hereckému talentu. Stala sa však ešte niečím viac.

Norma Jean Bakerová, alias Marilyn Monroe sa zaradila medzi plejádu “nesmrteľných” hollywoodských celebrít a hviezd amerického showbusinessu ako James Dean, Audrey Hepburnová, Steve McQueen, Elvis Presley či ex-Beatle John Lennon, ktorý strávil posledné roky svojho života v Spojených štátoch.

Marilyn Monroe sa však stala ešte niečím viac – priblížila sa k ikone, symbolizujúcej uvoľnenie po dvoch svetových vojnách. Stelesnila v sebe “americký sen” – ktorý viedol od neradostného detstva v detských domovoch a pestúnskych rodinách cez “pin-up girl” – dospievajúce dievča na fotografiách, ktoré si vojaci lepia do svojich skriniek až po hviezdnu kariéru. Hollywood v nej objavil talent – herecký, tanečný a spevácky, aby ju napokon na konci 50. rokov poznal nielen americký kontinent, ale celý západný svet. Svojim zjavom bola predurčená k určitým typom filmových úloh – do povedomia na Slovensku vošla predovšetkým nezabudnuteľnou komédiou “Niekto to rád horúce”. V tomto filmovom evergreene zažiarili popri nej – taktiež nezabudnuteľní Jack Lemmon a Tony Curtis.

Marilyn Monroe túžila po náročnejších filmových rolách, nechcela sa uspokojiť iba s postavením obdivovanej blondínky, u ktorej nie je dôležitý intelekt. Ako sama hovorila, “Chcem sa stať naozajstnou umelkyňou”. Napriek oslnivej kráse, na tie časy ideálnym mieram a závratnému obdivu aj vďaka odvážnym kultovným fotografiám bolo o zlatovlasom idole Marilyn známe, že trpí častými depresiami. Možno práve u nej platilo, že ani peniaze a sláva v kombinácii s krásou nezaručujú vnútornú pohodu. Marilyn sa stala jednou z najslávnejších žien 20. storočia, čímsi viac ako len herečkou a celebritou. Stala sa jednou z tých, ktorí boli symbolmi doby – v úspechu a napokon i v tragickom konci.

Vnútorná nestálosť a hľadanie istoty a pocitu bezpečia boli u nej sprevádzané striedaním životných partnerov – u ktorých sa snažila nájsť spomínané základné piliere vnútornej ľudskej harmónie, alebo imponovali muži jej túžbe po intelektuálnom aspekte. Ako príklad možno uviesť manželstvo so známym americkým dramatikom Arturom Millerom či aféry s politikmi najvyšších kruhov, údajne i s bratmi Johnom a Robertom Kennedyovcami, i keď tieto vzťahy sú dodnes zahalené rúškom tajomstva.

Chaos svojho životného hľadania nakoniec ukončila Marilyn Monroe vo veku 36 rokov sama, zomrela na predávkovanie liekov. Odvtedy neutíchli špekulácie, že bola zavraždená, alebo dokonca dohnaná k zúfalému kroku. Oficiálne bola jej smrť označená za samovraždu. V každom prípade zostala táto oslnivá plavovlasá krásavica v pamäti generácií ako symbol, nadčasová ikona amerického sna a zároveň i ľudskej tragédie...


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print