Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       11. august 2002 Vo Washingtone pribudlo ďalšie múzeum Miroslav Neoveský, Washington Hlavné mesto Spojených štátov amerických je okrem iného známe a povestné aj tým, že má veľký počet nanajvýš zaujímavých a bohatých múzeí. V uplynulých dňoch, presnejšie 19. júla, k nim pribudlo ďalšie. Špionáž a vyzvedačstvo patria medzi najstaršie povolania na svete. Ak by sa niekto chcel dozvedieť čosi viacej o tomto „neviditeľnom“ remesle a zároveň popustiť uzdu fantázii, tak najvhodnejším miestom, kde tak môže urobiť je nepochybne Múzeum medzinárodnej špionáže vo Washingtone. Múzeum prezentuje majstrovské diela, a to prostredníctvom príbehov jednotlivcov, ich poslaním, prostriedkov a techniky, ktorú používali. Je rozdelené do piatich oddelení. Prvé má názov „Škola špiónov“ a poskytuje návštevníkovi orientáciu vo svete špionáže. Vysvetľuje schopnosti a vlastnosti, ktoré sú pre toto povolanie nutné, motiváciu, ktorá ľudí vedie k tomu, že sa rozhodnú pre túto kariéru, spôsoby ich výcviku a tréningu. Ďalšie oddelenie je nazvané „Tajná história dejín“ a exponáty v chronologickom poradí osvetlujú dejiny špionáže od biblických čias až po 20-te storočie. Ukazujú napríklad inštitucionalizáciu špionáže v prvých rokoch Sovietskeho zväzu a jej vývoj od Čeky, cez NKVD až po KGB. Odhaľujú aj úlohu žien v špionážnom remesle, aj na príklade preslávenej, hoci neúspešnej Mata Hary, ale aj jej úspešnejších kolegýň. Iné známe historické osobnosti sú tu odhalené ako majstri špionáže, či dokonca ako majstri špióni, medzi nimi George Washington a spisovateľ Daniel Defoe, otec britskej tajnej služby. Prejdime ale do ďalšieho oddelenia, nazvaného „Špióni medzi nami“. Celým radom exponátov, ale aj na filmoch a video záznamoch sa skúma špionážna činnosť v oboch svetových vojnách, a to aj na príbehoch ozajstných vyzvedačov. Medzi exponátmi je napríklad nemecký šifrovací stroj „Enigma“, ďalej je to príbeh amerických Indiánov kmeňa Navajo, ktorých nárečie poskytlo spojencom nerozlúštiteľný kód v druhej svetovej vojne, ako aj prvopočiatky používania počítačovej techniky. Jedna časť tohto oddelenia je venovaná slávnym osobnostiam, medzi ktorými tu možno nájsť Josephine Bakerovú, ktorá pracovala pre francúzsky protinacistický odboj a herečku Marlene Dietrichovú, ktorá spolupracovala s americkým Úradom strategických služieb OSS, ktorej nahrávky sa vysielali na frontoch nemeckým vojakom. „Vojna špiónov“, to už je názov predposledného oddelenia washingtonského Múzea medzinárodnej špionáže. Je venované obdobiu Studenej vojny, charakterizovanému obrovskou nedôverou a ešte väčším upodozrievaním. Tu sú vystavené fotografie povojnového Berlína s povestným tunelom, ktorým prechádzali agenti do východnej časti mesta, sú tu fotografie „Glienecke Bruecke“, teda Glienekeho mosta, na ktorom si Východ a Západ vymieňali zajatých špiónov.Tu si možno zblízka prezrieť aj v Česko-Slovensku vyvinutú kameru, schopnú snímať dianie aj za múrom, ktorú extenzívne využívala najmä východonemcká STASI. A nadšencov špionážnych filmov a príbehov istotne uchváti športový voz agenta 007, Jamesa Bonda, priam nabitý najrôznejšími vynálezmi. Posledné oddelenie je venované špionáži v 21-om storočí a jeho operačná miestnosť je obsadená skutočnými expertmi spravodajskej činnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...