[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 8. január 2009


[poslat]    [tlac]   



1. september 2002

Americký atlas: Newyorský systém kanálov

Martin Votruba

Mesto New York bolo významný zámorský prístav už pred vyše 200 rokmi. No pri bežnom pohľade späť si dnešný človek ťažko uvedomí, že v tých dávnych časoch bola doprava z newyorského prístavu do vnútrozemia mimoriadne obmedzená. S rastúcou vzdialenosťou od pobrežia ciest rapídne ubúdalo, a aj tie najlepšie v blízkosti New Yorku a iných väčších miest na východe Spojených štátov vyzerali tak, že by sa na ne dnes odhodlali asi len šoféri s terénnymi vozidlami. O výkonných vozidlách na prepravu väčšieho množstva tovaru sa pritom vtedy ani nechyrovalo: na príchod železnice si bolo treba počkať ešte asi 50 rokov a na autá dvakrát tak dlho. Newyorčania začiatkom 19.-teho storočia našli riešenie, ktoré vtedy s nadšením označovali za ôsmy div sveta. Významnou mierou prispelo k vzniku veľkomiest ako Chicago, Pittsburgh, Cleveland, na miestach, ktoré predtým boli pre väčšinu Američanov vtedajším neznámym “divokým západom”.

Jediným prostriedkom schopným prepravovať veľké množstvo tovaru zostávali pre ľudstvo celé stáročia lode. Americké vnútrozemie pritom má prírodnú sústavu Veľkých jazier schopných uniesť množstvo lodnej dopravy ako niektoré svetové moria. Ibaže aby sa vtedy lode dostali z najvýchodnejšieho jazera Ontario ďalej na západ, museli by byť schopné “preskočiť” 50 metrov vysokú stenu Niagarských vodopádov.

Vláda a podnikatelia štátu New York sa rozhodli, že spoja rieku Hudson, ústiacu pri meste New York do mora, a západnejšie Erijské jazero na opačnom konci štátu vodným kanálom. Diskutovalo sa o ňom niekoľko desaťročí, no potom to išlo pomerne rýchlo. Postavili ho za 8 rokov a slávnostne otvorili roku 1825. Dnes je newyorský systém kanálov dlhý takmer 850 km. Po období obrovského úspechu začal jeho význam oslabovať rozvoj železníc, no od polovice 20.-teho storočia znova ožíva, už nielen vďaka doprave tovaru. S rastúcim počtom obyvateľov aj s rozvojom turistiky, sa sústava kanálov stala centrom ľahko dostupnej rekreácie pre milióny ľudí žijúcich v jeho blízkosti. Miestne úrady na pozdĺž vodných ciest zariadili cyklistické trasy, rybári pri nich trávia víkendy a v lete na nich vidieť viac rekreačných plavidiel ako nákladných lodí.

Ťažko si predstaviť, že by kanál dosiahol znova rozkvet, ako voľakedy po svojom vzniku, ale úsilie miestnych aj newyorských štátnych úradov o jeho obnovu a propagáciu vyzerá, akoby práve to bol ich cieľ. Len zo štátnych fondov vydali na odporu turistiky a podnikania v jeho okolí za posledných 5 rokov na každý kilometer v prepočte takmer 9 miliónov korún.

Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print