|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
8. september 2002
|
Americké médiá po 11. septembri
|
Peter Gabaľ
|
Bez ohľadu na prirodzenú rôznosť názorov sa v jednej veci médiá pred rokom v jednej veci bez výnimky zhodli: v novinách i časopisoch, v televíznom aj rozhlasovom vysielaní, a samozrejme i na internete sa neustále skloňovala tá istá veta: svet bude po 11. septembri iný, ako bol doteraz. A tak sa po ročnom odstupe núka logická otázka: ako sa odvtedy zmenili samotné americké médiá?
Týždeň pred 11. septembrom priniesol v Európe vychádzajúci americký denník International Herald Tribune reportáž, venovanú okrem iného obsahu amerických médií v čase pred prvým výročím americkej tragédie. Obálka časopisu Time v posledných týždňoch ponúkla čitateľom herca Toma Cruisa, speváka Brucea Springsteena, nový film zo série Hviezdnych vojen, Spider-Mana či tému vegetariánstva. Newswek sa venoval nakupovaniu cez internet, hormonálnej terapii, problémom dnešných dievčat a nespavosti. Ďalšie popredné magazíny venovali významný priestor Benovi Affleckovi a Jennifer Lopezovej, káblové televízie referovali o únosoch detí či o rozdelených dvojčatách – a to všetko pomedzi správy o burzových pohyboch.
Skrátka a dobre, všetko sa vracia do starých koľají. To ale neznamená, že by Američania zabudli. A nezabúdajú ani americké médiá. S blížiacim sa výročím stúpa počet článkov venovaných témam, súvisiacim s udalosťami 11. septembra či dnešnému stavu boja proti terorizmu. Navyše týždenníky teraz prinášajú obsiahle viacstranové tematické materiály s takýmto zameraním a zrejme všetky dôležité americké denníky vo štvrtok vyjdú s osobitnými prílohami k výročiu 11. septembra.
"Vyzeralo to ako zlom, po ktorom sa všetci zmeníme, budeme smutnejší, mysliac na to, že ktokoľvek z nás môže kedykoľvek zomrieť. Dnes už však ľudí opäť najviac zaujíma, čo s kým má Julia Robertsová," znie jeden z novinárskych hlasov. Ďalší americký žurnalista cituje stokrát počuté slová svojich čitateľov, ktorých parafráza znie takto: "Po 11. septembri som čítal všetko, ale v istej chvíli som si povedal: Dosť! Nemôžem predsa stráviť zvyšok života v neprestajných obavách."
Napriek tomu sa v amerických médiách predsa len čosi zmenilo. Vzrástla sledovanosť spravodajských televízií a spravodajstva v elektronických médiách vôbec. Médiá posilňujú stavy svojich zahraničných korešpondentov – a nielen v Afganistane alebo Pakistane. Najmä 90. roky 20. storočia boli poznamenané konjunktúrou a zábavným tónom, a témy zahraničnej politiky boli pre divákov, poslucháčov a čitateľov – ako sa vraví – "príliš málo sexy". Dnes sú Američania predsa len o čosi vnímavejší voči tomu, čo sa deje v cudzine. Ale len o čosi. Hrozba terorizmu či situácia v Afganistane rozhodne nie sú témami, s ktorými by sa chceli Američania každodenne stretávať na stránkach novín a časopisov, v rádiu či televízii. Viac než témy globálnej politiky ich zaujímajú dramatické osudy ľudí v ich bezprostrednom okolí i historky zo života hviezd. A novinári či vydavatelia, nech už je ich názor na výber tém akýkoľvek, v konečnom dôsledku nemôžu nevidieť, že sa pohybujú na slobodnom trhu, kde rozhoduje dopyt.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|