Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       8. september 2002 Americké médiá po 11. septembri Peter Gabaľ Bez ohľadu na prirodzenú rôznosť názorov sa v jednej veci médiá pred rokom v jednej veci bez výnimky zhodli: v novinách i časopisoch, v televíznom aj rozhlasovom vysielaní, a samozrejme i na internete sa neustále skloňovala tá istá veta: svet bude po 11. septembri iný, ako bol doteraz. A tak sa po ročnom odstupe núka logická otázka: ako sa odvtedy zmenili samotné americké médiá? Týždeň pred 11. septembrom priniesol v Európe vychádzajúci americký denník International Herald Tribune reportáž, venovanú okrem iného obsahu amerických médií v čase pred prvým výročím americkej tragédie. Obálka časopisu Time v posledných týždňoch ponúkla čitateľom herca Toma Cruisa, speváka Brucea Springsteena, nový film zo série Hviezdnych vojen, Spider-Mana či tému vegetariánstva. Newswek sa venoval nakupovaniu cez internet, hormonálnej terapii, problémom dnešných dievčat a nespavosti. Ďalšie popredné magazíny venovali významný priestor Benovi Affleckovi a Jennifer Lopezovej, káblové televízie referovali o únosoch detí či o rozdelených dvojčatách – a to všetko pomedzi správy o burzových pohyboch. Skrátka a dobre, všetko sa vracia do starých koľají. To ale neznamená, že by Američania zabudli. A nezabúdajú ani americké médiá. S blížiacim sa výročím stúpa počet článkov venovaných témam, súvisiacim s udalosťami 11. septembra či dnešnému stavu boja proti terorizmu. Navyše týždenníky teraz prinášajú obsiahle viacstranové tematické materiály s takýmto zameraním a zrejme všetky dôležité americké denníky vo štvrtok vyjdú s osobitnými prílohami k výročiu 11. septembra. "Vyzeralo to ako zlom, po ktorom sa všetci zmeníme, budeme smutnejší, mysliac na to, že ktokoľvek z nás môže kedykoľvek zomrieť. Dnes už však ľudí opäť najviac zaujíma, čo s kým má Julia Robertsová," znie jeden z novinárskych hlasov. Ďalší americký žurnalista cituje stokrát počuté slová svojich čitateľov, ktorých parafráza znie takto: "Po 11. septembri som čítal všetko, ale v istej chvíli som si povedal: Dosť! Nemôžem predsa stráviť zvyšok života v neprestajných obavách." Napriek tomu sa v amerických médiách predsa len čosi zmenilo. Vzrástla sledovanosť spravodajských televízií a spravodajstva v elektronických médiách vôbec. Médiá posilňujú stavy svojich zahraničných korešpondentov – a nielen v Afganistane alebo Pakistane. Najmä 90. roky 20. storočia boli poznamenané konjunktúrou a zábavným tónom, a témy zahraničnej politiky boli pre divákov, poslucháčov a čitateľov – ako sa vraví – "príliš málo sexy". Dnes sú Američania predsa len o čosi vnímavejší voči tomu, čo sa deje v cudzine. Ale len o čosi. Hrozba terorizmu či situácia v Afganistane rozhodne nie sú témami, s ktorými by sa chceli Američania každodenne stretávať na stránkach novín a časopisov, v rádiu či televízii. Viac než témy globálnej politiky ich zaujímajú dramatické osudy ľudí v ich bezprostrednom okolí i historky zo života hviezd. A novinári či vydavatelia, nech už je ich názor na výber tém akýkoľvek, v konečnom dôsledku nemôžu nevidieť, že sa pohybujú na slobodnom trhu, kde rozhoduje dopyt.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...