Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       8. september 2002 USA po septembri 2001 – reklamy, médiá, nakupovanie Martin Votruba Hoci prieskumy ukazujú, že napriek predpovediam Američania po vlaňajších teroristických útokoch nezačali viac čítať noviny, ani sledovať spravodajstvo, ani sa zaujímať o zahraničie, v ich mysliach možno prebiehajú zmeny, aké sa zatiaľ stovkám diskutujúcich v oznamovacích prostriedkoch nijako nedarí definovať. Príznakom čoho je napríklad to, že sa 11. septembra prudko spomalí či takmer zastaví 365 dní do roka sa rútiaci vodopád reklám v americkej televízii. Reklamy tu zaberajú 16 až 18 minút z každej odvysielanej hodiny — cez Vianoce, na Veľkú noc, na Deň nezávislosti... stále. No v stredu toto účinné a zároveň symbolické mlynské koleso americkej výroby a spotreby zastane nie z rozhodnutia televiznych staníc, ale z úvahy výrobcov. Majú dojem, že tak prejavia rešpekt? Nechcú dať výrobky do súvislosti s tragédiou? Obávajú sa reakcie divákov? Pod povrchom opakovaných fráz a zväčša nepresvedčivých príkladov toho, ako sa vraj Amerika navždy zmenila, možno v skutočnosti prebiehajú zmeny, aké budeme schopní vidieť až z väčšej vzdialenosti. Panoráma amerických postojov je bezpochyby ešte širšia ako to, čo obsahuje vyše 300 kníh, ktoré tu už o vlaňajšom teroristickom útoku vyšli; a je podobne málo prehľadná — ťažko si predstaviť, že ich ktokoľvek všetky prečítal. V knihe nazvanej “Z jasného neba” autor vedie čitateľa po stopách novinových správ, ktoré od tých spred štvrť storočia kdesi z Pešaváru napokon vedú k 11.-emu septembru — a zostávajú do posledného dňa takmer nepovšimnuté. K inej knihe “Čo sme videli” je priložený videodisk s televíznym spravodajstvom z útokov, vrátane toho, čo odvtedy americké stanice takmer neopakovali: drastických záberov ľudí na najvyšších poschodiach zasiahnutých budov, ktorým zostala voľba medzi smrťou v plameňoch a smrťou skokom z mrakodrapu, a vybrali si tú druhú. No jednou z charakteristických čŕt Ameriky je presvedčenie, že človek má kontrolu aspoň nad časťou svojho osudu, k čomu patrí aj kniha “Medzi hrdinami” o cestujúcich na palube uneseného letu číslo 93, ktorí sa z telefonátov dozvedeli, o čo zrejme ide, rozhodli sa nedopustiť, aby sa z lietadla stala štvrtá bomba, a zrejme zachránili veľa — aj keď nie seba — spôsobením jeho havárie v lesnej oblasti. A tak k tomu mlynskému kolesu podnikania a spotreby treba pridať aj americké vlastenectvo a pripravenosť postarať sa o svoj osud. V prvých dňoch po vlaňajších útokoch, keď vôbec nebolo jasné, čo možno ďalej očakávať, tu prudko vzrástol predaj trvanlivých potravín na prežitie, zbraní a streliva na ochranu najbližších pred chaosom, ešte väčšmi televízorov a vysoko citlivých antén na zachovanie prehľadu o situácii, a — o takmer neuveriteľných 1800% — amerických zástav.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...